Motív včiel a včelárstva na poštových známkach VII.

Iné druhy opeľujúceho hmyzu

Do včelárskej zbierky možno zaradiť aj ostatných opeľovačov prináležiacich k nadčeľadi včelovité - Apoidea , najbežnejšie ide o tzv. samotárske včely. Najbežnejšie sú zobrazované dreváre - rod Xylocopa:. Drevár fialový - Xylocopa violacea, z ktorým sa možno stretnúť aj v našej prírode je na známkach Juhoslávie (1978- OBR),


Bulharska (2003 -OBR)


a Malty (2005 -OBR).


Iných druhových zástupcov drevárov vydáva Evádor - Xylocopa darwini (OBR),


Spojené arabské emiráty - Xylocopa aestrunis (OBR),


Singapúr - Xylocopa caerulea (2000 - OBR),


Indonézia - Xylocopa flavonigrescens (1970 - OBR),


Kórea - Appendiculata circumvolans (1991 - OBR),


neidentifikovateľných drevárov aj Laos (1995 - OBR)


a Vietnam (1982 - OBR).


Antigua Barbuda vydáva v roku 1995 aršík s vyobrazením jednotlivých druhov včelovitých opeľovačov (OBR),


z ktorých najvýznamnejšie sú zobrazené samostatne na 4-kusovej sérii (OBR).


Opeľovačov miestnej flóry zobrazuje známka z Kolumbie (OBR).


Na aršíku z blanokrídlym hmyzom z Guiney sa popri včele medonosnej vyskytuje aj pieskárka Andrena fuscipes (2002 - OBR),


ďalší druh pieskárky Andrena scita sa vyskytuje na známke z Mongolska (1980 - OBR).


"Tunelárku", včelu hniezdiacu v zemi druhu Amegilla acraensis (Apidae: Anthophorini) s dlhým cuciakom zachytáva známka z Ghany (2002 - OBR),


druh Halictus scabiosae z čeľade včielkovitých (Halictidae) známka z Juhoslávie (OBR),


ďalšiu včielku rodu Halictidae spolu s inými alternatívnymi hmyzími opeľovačmi zobrazuje aj štvorséria z Uruguaja (1999 - OBR).


Bezžihadlové včely z čeľade Euglossini možno vidieť na známkach zo Staffy (Euglossa andlis - 1982 - OBR)


a Salvadoru (Eulaema dimidiata - 1970 - OBR).


Včely "murárky" zobrazuje známka organizácie WWF (1989 - OBR).


Kapčiarku z čeľade melitovitých možno vidieť na známke z Litvy (Dasypoda argentata - 1999 - OBR).


Ostatný hmyz - príležitostných opeľovačov - mimo nadčeľade včelovitých do zbierky nezaradzujeme, pretože by zbierku neúmerne rozšíril napr. o často vyobrazované motýle na kvetoch. To ale nie je prípad známky z ostrovného štátu Antigua a Barbuda, kde ústredný motív motýľa doplňajú v aršíku včela a čmeľ (OBR).


Nevyhnutnosťou pre opelenie niektorých rastlín sú skôr nočné ako denné motýle, napr.Deilephila elpenor (Bhután, 1997 - OBR)


alebo Hippotion boerhaviae (Kokosové ostrovy, 1982 - OBR).


Je takmer pravidlom, že pestrice, ktoré na rozdiel od včelovitých blanokrídlovcov majú len jeden pár krídel, sú vyobrazované na kvetoch. Patria k príležitostným opeľovačom a niektorí zberatelia si ich mýlia zo samotárskymi včelami. V zoznamoch včelárskych známok sa tak môžete stretnúť aj s "kvetnými muchami" ako príklady si pozrime pestrice na známkach zo západného Berlína (Eristalomya tenax - 1984 - OBR),


Bulharska (Scaeva pyrastri - 1993 - OBR),


Falklandských ostrovov (Syriphus octomaculatus - 1984 - OBR),


západného Nemecka (Chrystoxus festivum - 1984 - OBR),


Turecka (Syrphus vitripennis - 1981 - OBR),


USA (Milessia virginiensis - 1999 - OBR),


Rwandy (Senaspis cesacus - OBR),


Portgalských Azor (Sphaerophoria nigra - 1984 - OBR),


či Montserratu (Sparmopolius fulvus -1992 - OBR).


Ak by sme rozširovali zbierku aj o takýchto alternatívnych opeľovačov, pravdepodobne by sme sa nevyhli aj zaradzovaniu známok kolibríkov, ktoré sú takmer vždy zobrazované pri opeľovaní juhoamerickej flóry.