Národný umelec Tibor Bartfay oslávil 90 rokov

Osobnosť súčasnej modernej slovenskej kultúry, akademický sochár, národný umelec Tibor B a r t f a y, z Bratislavy, sa dožil 12. mája krásneho životného jubilea - vzácnych a požehna- ných 90 rokov.


Majstre - srdečne Vám blahoželáme k Vášmu obdivnému jubileu - deväťdesiatke. Prajeme Vám veľa zdravia, životnej pohody, šťastia a radosti v kruhu svojich najbližších a nových tvorivých nápadov. Živio!
Veríme, že filatelisti na obidvoch brehoch rieky Moravy sa radi pridajú k jeho početným a úprimným gratulantom od Sobraniec až po Skalicu a od Hodonína až po Aš.

Našim filatelistom iba radi pripomenieme, že Majster Bartfay ako prvý slovenský sochár, je autorom slovenskej poštovej známky - známej a vysoko cenenej - Kráľ Svätopluk - 1100. Výročie úmrtia (12 Sk, e.č. 37, vydaná 10. Júla 1994), je autorom výtvarného návrhu známky, FDC a tiež návrhu medziharčia (v spolupráci s pražským rytcom, klasikom československej ryteckej školy, už nežijúcim Josefom Herčíkom (1922-1999)

Keď si už samostatná Slovenská republika v roku 1994 pripomenula 1100. výročie úmrtia kráľa Svätopluka (? - 894 Nitra), táto osobnosť sa nemohla neobjaviť ani v emisii slovenských poštových známok na rok 1994. A jej autorom nemohol byť nikto iný, ako práve akad. sochár Tibor Bartfay, ktorý sa v historickej a starobylej Nitre narodil.

Pri jej tvorbe sa Majster Bartfay predstavil sa ako citlivý tvorca, s nesmiernym zmyslom pre celkovú kompozíciu a detail. Expresívnosť výtvarného návrhu je nenásilná a pôsobí ako vznešené zvýraznenie významu dobu. Spätosť estetických a etických hodnôt je aj výpoveďou autora k osob- nosti kráľa, o dobe a úcte k histórii a dejinám. Rovnako tiež obrazové námety, ktoré si zvolil pri tvorbe výtvarného návrhu na FDC a návrhu pečiatky zodpovedajú verným reáliám zachovaným a nájdeným z tohoto historického obdobia na území dnešného Slovenska. Kríž na FDC je arche- ologická pamiatka z veľkomoravského obdobia z náleziska v Mači a doplnený je reprodukciou citátu z pápežskej bully Industriae tuae (bola vydaná Jánom VIII v roku 880)/ - Dilecto filio Sfen topulcho glorioso comiti (Milovanému synovi Svätoplukovi, slávnemu kniežaťu). Na pečiatke je motív zo slovanského pektorálu. Známka bola vydaná aj vo forme PL / 4 známky a medziharčie /, námetom na obraz meča na medziharčí bol nález z hrobu veľkomoravského veľmoža z vykopávok v Blanici.

Tento jeho vzácny zápis do histórie slovenskej známkovej tvorby, je hodný umeniu veľkého Majstra nielen slovenského a európskeho ale i svetového formátu. Je tiež veľkou a priznanou sochárskou poctou slovenskej poštovej známke a filatelii.

CV : Tibor Bartfay, študoval na Akadémii krásnych umení v Budapešti (ateliér prof. Ferencza Sidló) a v r. 1945-1949 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (ateliér prof. Karla Pokorného. Venoval sa aj maľbe, kresbe, tvorbe koláží, poštových známok a v mladosti aj karikatúre. Ale tiež aj športu - skokom do vody. Patrí k významným osobnostiam súčasného slovenského umenia, novodobého sochárstva - komornej i monumentálnej tvorby. Na scénu slovenského výtvarného umenia a sochárstva vstúpil začiatkom 50. rokov po príchode do Bratislavy. Svojou tvorbou sa prihlásil k modernému slovenskému proeurópskemu sochárstvu, za základateľa ktorého je na Slovensku uznávaný práve jeho otec Július Bartfay (spolu s J.Koniarekom). Vytvoril spolu 31 pamätníkov, vyše dvetisíc plastík a vyše šesťsto portrétov, množstvo pamätných medailí, reliéfov. Autorský sa realizoval na viacerých významných urbanistických projektov, v Bratislave a na Slovensku, napríklad súsošia Nad hrobom bojovníka na bratislavskom Slavíne, pomníka obetiam Mauthau senu v bratislavskom Slávičom údolí, súsošia na námestí Ľudovíta Štúra, alebo fontány Planéta mieru na Hodžovom námestí. Autorskú sochársku podobu rád vtisol nielen antickým mýtom, ale aj osobnostiam s ohlasom národných dejín - Veľkej Moravy, či obdobiu Štúrovcov ale i jeho súčasníkom (Smrek). Ale tiež aj na dotváraní interiéru nového nitrianskeho Divadla Andreja Bagara, či svojou plastikou vyzdobil vstupný interiér budovy Jókaiho divadla v Komárne. Ešte ako študent, sa výrazne podieľal v r. 1949 v práve dokončenom kostole v Partizánskom (vtedy ešte Baťovany), na jeho výtvarnom dotvorení(oslovil ho vtedy sám jeho projektant prof. Karfík). Vytvoril ústrednú plastiku, trojmetrovú sochu Krista, reliéfy Via doloro- sa a Krížová cesta, Snímanie z kríža a Svätá rodina a dvanásť figúr svätých apoštolov. V júni 2006 odhalil na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí, pred budovou Bibiany, bronzovú sochu Ch. Andersena ako svoj dar všetkým deťom nielen z Bratislavy a Slovenska, ale aj na celom svete, každému, kto nosí v srdci dobro, túži po spravodlivosti a nenávidí zlo -. Radí sa k najvýznamnejším slovenským umelcom v 20. storočí, ktorého celoživotná tvorba výrazne zaujala a bola ocenená aj v zahraničí. Hoci je jeho sochársky prejav vzácne národne slovenský, je zároveň aj zrozumiteľne svetový. Na domácich a zahraničných výstavách od Bratislavy a Prahy až po Francúzsko, Japonsko a USA, získal rad prestížnych cien a ocenení. V r. 1985 získal Cenu UNESCO za svoj humánny postoj k životu a v r. 1986 aj Medailu svetovej rady mieru. Od r. 1997 figuruje jeho meno na zozname najvýznamnejších osobností svetovej kultúry a umenia. Už v roku 1985 získal Cenu UNESCO za svoj humánny postoj k životu, v roku 1986 aj Medailu svetovej rady mieru. Bol mu udelený Kríž prezidenta SR I. stupňa. Po ukončení štúdia sa usadil v Bratislave, kde tvorí a žije doteraz. Má poľskú manželku, dcéra Galina je docentkou talianského jazyka.