Náš hosť z Taškentu : Machmud EŠONKULOV

Sizga Quyoshli Ožbekistondan salom
Srdečný pozdrav zo slnečného Uzbekistanu!

Náš hosť z Taškentu : Machmud EŠONKULOV

Keď výtvarník (na portréte Mgr.art Michala Závackého, 2009) v r.2009 oslávil päťdesiatku, dostalo sa mu v rodnom Uzbekistane, za jeho výtvarnú tvorbu, vzácného štátneho ocenenia v podobe Ceny Družba. Machmud Ešonkulov je absolventom Taškentského pedagogického inštitútu, výtvarnej fakulty - odbor grafika (1984). Do r.1995 pracoval ako učiteľ kreslenia na strednej škole, neskôr do r.1997 ako výtvarník a grafik v redakcii „Muštum", do r.2003 v štátnom štúdiu humoru
UZTELERADIOKOMPANIA, a odvtedy je ako výtvarník karikaturista na vrtkej, ale úspešnej, voľnej nohe. Je plodným autorom súčasného ceneného súťažného trendu vytvarne chápaného kartún - priam humoru v maľbe a grafike. Vyhovuje mu to. Ako výtvarný pedagóg nekreslí len ako vie, ale aj ako chce. Zaujímavým, príťažlivým a láskavým humorom vie si získať diváka nielen v Dušambe, či Ašchabade, ale rovnako aj v Prahe, Ríme a Rio de Janero... Jeho kartún dielo je známe na celom svete, aj v Čechách a na Slovensku, zúčastnil sa už na viac ako 300 súťažných festivaloch kresleného humoru vo svete, kde získal už vyše osemdesiat najvyšších cien a ocenení, keď len v r.2008 ich bolo spolu 18(!). V zahraničí samostatne vystavoval v Srbsku (2007) a Chorvátsku (2008). Jeho práce sú nielen v zbierkach kartún múzei ale aj v zbierkach súkromných. Je aj autorom známeho kariportrétu známeho "cestovateľa" Majstra Adolfa B o r n a, tak ako si ho predstavil na jeho imaginárnych potulkách od Buchary až po Samarkand. Nakreslil ho ako výtvarný pozdrav Majstrovi Bornovi k jeho životnému jubileu - osemdesiatke (2010) (Michalovce, Užhorod). Majstrovský zvečnil aj ďalších Slovákov a Čechov, napr. sochára Majstra Tibora Bartfaya, či Maestro Karla Gotta... Spolu s Seyramom Caferlim z Baku je najúspešnejším karikaturistom v Strednej Ázii, a spolu s Číňanom Leng Mu aj v Ázii. Je členom Zväzu výtvarníkov Uzbekistanu a Asociácie karikaturistov Uzbekistanu. Žije a tvorí v Taškente.


Zaujímate sa ako výtvarník aj o poštové známky?

- Dostupné poštové známky, nielen doma ale i v zahraničí, si vždy rád pozriem. Pre mňa, ako vyštudovaného výtvarného pedagóga, je známka výtvarné umelecké dielo. Vždy je čo vidieť, či už obdivovať alebo aj kriticky vidieť nedostatky, ktorých sa bolo možné v procese jej tvorby, pri jej výtvarnom návrhu, vyvarovať... ale rovnako aj v práci rytca, či tlačiara.

Aká je podľa vás súčasná umelecká úroveň známok Uzbekistanu?

- Podľa mňa ani najlepšia ani najhoršia - hodnotím ju ako strednú...naša poštová známka sa stále ešte vyvíja...chýba jej bohatšia tradícia...
Od roku 1918 sme boli súčasťou Turkestanskej ASSR. Až do roku 1924 sa naša krajina nazývala Turkestanom, poštové známky boli iné, odvtedy až do rozpadu Sovieského sväzu sme boli Uzbecká SSR - bývalou zväzovou republikou Sovietskeho zväzu a tak vyše pol storočia sme mali u nás iba sovietske poštové známky... niekoľko reprodukcii známok vám prikladám... V roku 1991 vyhlásil Uzbekistan nezávislosť na Sovietskom zväze. Odvtedy sme už Uzbekistan - O‘zbekiston Respublikasi a máme tiež už iné znamky - uzbecké.





Máte svojho obľúbeného tvorcu uzbeckých poštových známok?

- Výtvarne je mi blízky Ravšan Egamberdijev - autor výtvarných námetov zo zoológie. Podivuhodne kreslí zvieracie motívy...mimochodom, je aj veľmi dobrým a úspešným karikaturistom...jeho kresby nechýbali ani na našej veľkej výstave karikatúry v tomto roku v Taškente, aprílovom festivale humoru "Poďme sa smiať spolu"... dávno nebolo v našom meste tak veselo a toľko smiechu... kreslený humor je u nás veľmi populárny.



Majú uzbeckí filatelisti aj svoju webovú stránku?

- Neviem, zistím to, dám vám potom vedieť...

A majú filatelisti svoj zväz, predajne poštových známok, či svoje známe burzy?

- Viem, že v Taškente majú filatelisti svoj stále navštevovaný filatelistický obchod... A tiež pravidelnú bohatu sobotňajšiu filatelistickú burzu...ale určite je to tak aj v iných mestách.

Objavil sa už na uzbeckej známke aj motív s karikatúrou?

- Podľa mňa asi nie, aspoň som ja zatiaľ takú známku nevidel.

Vás neláka urobiť poštovú známku?

- Nie. Už som si vybral karikatúru a výtvarný humor. A dobrá poštová známka si žiada svojich špičkových špecaistov...

Vaše súťažné kresby karikatúr už videli priaznivci kresleného humoru tak v Čechách ako aj na Slovensku. Čo viete o Slovenskej republike a o Českej republike?

- Slovensko a Česko poznám z našich kníh a z novín a časopisov. Sú to Slovania a bývalé Československo. Z Prahy mám tiež ocenenie zo súťaže karikatúry - Čestné uznanie z roku 2005 - zo súťaže For za fór...

Známku v akej hodnote musíte nalepiť na list do Slovenskej republiky?

- Na obyčajný list, nie doporučený, je to známka v hodnote 1200 sum, približne 60 amerických centov...

Prejdime aj ku karikatúre :
A ako sa Vám darí Machmud v tvorbe karikatúry, na ktorú ste sa výtvarne zamerali, a na náročnej súťažnej scéne kartún vo svete? Od priateľov z Moskvy viem, že sa Vám v tomto roku darí aj na súťažiach v republikách v rámci bývalého sojuza.

- Áno, získal som v roku 2011 už ocenenia v Moskve, Alma Ate, ale tiež aj doma v Taškente. V Moskve Špeciálnu cenu na festivale "Humor v grafike - Gagarinov úsmev", v Kazachstane cenu na súťaži "Sloboda prejavu bez slov" a doma najvyššie ocenenie v súťaži "National Tabassum"...Ale aj vlani som získal v Rusku niekoľko cien, cením si hlavne tie z Anape a Belgorodu. Celkovo som v roku 2010 získal 16 medzinárodných ocenení nielen v Ázii, ale i v Rusku a Európe.

Prečo ste si vy, ako učiteľ kreslenia, vybrali práve kreslený humor a odkedy ho už kreslíte?

- Humor som kreslil už od svojho detstva. Rád som si listoval v časopise Muštum. Farbami hrajúce kresby mi umožnili snívať a navádzali ma fantazírovať. Hoci v pedagogickom inštitúte som síce robil diplomovú prácu z maľby a prácu som obhájil na výbornú, postupne u mňa zvíťazil kreslený humor na celej čiare. Začal som s ním iba po tridsiatke, v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy mi hneď aj uverejnili moju prvú kresbu v našom humoristickom časopise Muštum.

Keď ste začínali kresliť karikatúru mali ste aj svoj vzor?

Z bývalého humoristického časopisu Krokodíl vydávaného pri sojuze (v ZSSR, pozn. autora), to boli hlavne vtedy populárni Kukriniksy (traja autori kresliaci spolu, pozn. autora) a Boris Jefimov, neskôr Vladimír Mocalov, Sergej Tjunin z Moskvy a Ukrajinec Valentín Družinin... A potom to boli naši uzbeckí výborní karikaturisti zo 60-tých až 80-tých rokoch, ako napríklad N. Ibrohimov, A. Choliqov, V.Dumkin i T.Muhamedov... Všetci boli moje vzory, a ich kresby sú mi najbližšie a priam inšpirujúce ešte aj dnes...

Aký kreslený humor podľa vás sa páči ľuďom v Uzbekistane? Aké témy z nich kreslite pre domáceho čitateľa najradšej vy sám?

- Podľa mňa naši Uzbeci majú radi humor zo skutočného života a pravdivé a spravodlivé. Ja sám chcem so svojimi kresbami ľudí radostne rozosmiať potom tiež vysmievať sa ľudskej hlúposti a správaniu sa jej hlavných predstaviteľov a šíriteľov... Prinášať kresbami ľuďom dobro, úsmev, smiech, optimizmus i nádej...

Aká je dnešná uzbecká karikatúra? Vychádzajú u vás aj nejaké humoristické časopisy?

- Dnes u nás pravidelne vychádza jeden humoristický časopis „Muštum“ a jedny humoristické noviny „Afandi“. Mushtum v našom jazyku znamená „päsť“, a slovo Afandi - „pán“ – to je náš legendárny hrdina menom Nasreddin, a v našom jazyku Nasreddin Afandi, je tiež nazývaný kráľom smiechu u národov Východu... Od Dušanbe až po Istambul...V týchto novinách a časopisoch publikuje svoje kresby väčšina našich karikaturistov. A naša karikatúra sa každým rokom zviditeľňuje viac a viac. Ako karikaturistu ma to veľmi teší. S podporou Akadémie výtvarníkov Uzbekistanu sa každoročne poriadajú 2 - 3 výstavy karikatúr. Dobre meno uzbeckej karikatúre za hranicami robia napríklad V. Muromcev, R. Jegamberdiev, H. Sodiqov, R. Azizov, Sh. Muzaffar, M. Taštanov, S. Mamatqulov, O. Osixonov, Zh. Mirzaaliev...

A teraz asi neľahká otázka.
Ktoré svoje ocenenie z množstva cien z medzinárodných súťaží si ceníte najviac?

- Je ich pravdaže viac. Spomeniem aspoň tieto : "Gold Prize" 1st China LM International Cartoon Competition, Nanjing, Čína 2002; "First Prize" International Comics Communication Cartoon Contest, Tokyo, Japonsko 2004; "Golden Helmet" 14th International Festival of Humour and Satire, Kruševac, Srbsko 2006; "First Prize" 33rd International Cartoon Exhibition, Piracicaba, Brazília 2006: "Golden Pensil" 1st International Press Contest, Taškent, Uzbekistan 2006, "Gold Prize" 12th International Cartoon Exhibition, Zahreb, Chorvátsko 2007, "First Prize" 2th Int. Caricature and Short Comic Cartoon Com. Paracin, Srbsko 2007," Diploma of “Artists Union of Uzbekistan”, Tashkent, Uzbekistan 2010, " Honorable Mention ”DICACO” Daejeon, Kórea 2010, "Excellent Prize “ China Xinmin Evening News Aishu Cup EXPO 2010 C. C.” Shanghai, China 2010, The First Prize "National Tabassum, Tashkent, Uzbekista 2011...

Na európskych súťažiach
sa vám darí, získali ste teda nejedno ocenenie - ešte aj v Bulharsku, Ukrajine, Poľsku, Turecku, či Nemecku. Líšia sa v niečom vaše obrázky, ktoré kreslíte na súťaže v Európe od obrázkov, ktoré kreslíte obvykle doma, alebo pre súťaže v Ázii?

-Samozrejme, že sú iné, tematicky sa menia vždy podľa témy súťaže vypísanej organizátorom, ale aj myšlienkovo, tak aby boli blízke chápaniu Europanom. Na druhej strane však ich výtvarné prevedenie zmojej strany zostáva vždy rovnaké. Tam nič nemením a som verný svojmu autorskému rukopisu... Doteraz ma nikdy nesklamal...

V Číne ste už vyhrali 14 cien, v Kórei 7. Čím si to vysvetľujete, že ste taký úspešný a populárny práve v Číne a v Kórei?

- Ja som tam radový účastník ako všetci ostatní karikaturisti. A čo sa týka ocenení, k tomu sa neviem vyjadriť, pretože tam rozhoduje jury...

Zúčastnili ste sa, priam neuveriteľn, už na viac ako 300 súťažných festivaloch kresleneho humoru vo svete. Ako to všetko stíhate?

- Vôbec nepozerám televíziu. Kreslím každý deň...Kreslenie je pre mňa krásna hra, ktorá napĺňa môj život. Kreslenie - to je môj životný štýl. Som rád, že môžem robiť to, čo ma baví a teší... Lásku ku kresleniu som sa snažil vštepovať aj svojim študentom.

Váš zaujímavý, príťažlivý a láskavý humor, v ostatnom čase viditeľne priberá čoraz viac prvkou absurdity, ba až čierneho humoru. Prečo?

- Možno je to aj vecou životných skúsenostií, nadhľadu a sebairónie, reflexii na život okolo nás. Svet sa mení a človek v ňom tiež...ani ja nie som výnimkou...

Viete po kom ste získali výtvarný talent a celoživotnú lásku ku kresleniu?

- Pravdepodobne po otcovi.

S te nielen úspešný výtvarník a karikaturista, ale vraj aj dobrý kuchár. Čím by ste si vždy uhostili svojich priateľov z bývalého Československa?

- V žiadnom prípade by na stole nemohli chýbať
íšurpu (cibulačky s baraním mäsom s tlstými makarónmi, pozn. autora), vkusný plov (známe nám rizoto, ale zakaždým inej chute), baraní šašlík "delikatnyj - sobstvennogo vkusa", jogurt, kuraga (chutné sušené marhule bez kôstky), ako med sladký tavruz (červený melón) a šálka čoju - horúceho zeleného čaju.

Machmud, ďakujem vám za rozhovor.
Sizga Quyoshli Ožbekistondan salom
Srdečný pozdrav zo slnečného Uzbekistanu!