Návrh predlohy TGM 1920 alebo príbeh známky a vavrínovej vetvičky

Predloha pre známku TGM 1920 je popísaná v literatúre [1], [2] a [4], kde je uvedený drevoryt oficiálneho portrétu prezidenta republiky. Je zobrazený v literatúre [2], no jedná sa o celkom odlišný portrét. Kto z nás ale tento drevoryt videl a vie ako vznikol.

Na internete som našiel článok [3] strateného portrétu prezidenta, ktorý popisuje okolnosti vzniku predlohy, ktorú „český Michelangelo“ pán Maxmilian Theodor Jan Švabinský zhotovil po príchode prezidenta, v decembri roku 1918 v salóniku Wilsonovej železničnej stanice v Prahe. V príbehu sa spomína aj „vavřínová snítka“, ktorú dala Jiřinka Macharová, dcéra predsedu uvítacieho výboru, po príchode prezidentovi a druhú kvôli práci na portréte neskôr doručila majstrovi do ateliéru. Pri mojej následnej analýze sa práve táto vavrínová vetvička stala akýmsi spojítkom. Na škicu prezidenta zhotovenú na železničnej stanici (obr.1), Max Švabinský vlastnoručne dopísal poďakovanie Jiřinke za vetvičku. Na pohľadnici (obr.2) vidíme, ako prezident vychádza z budovy stanice a v ruke nesie vavrínovú vetvičku.



Max Švabinský na základe tejto svojej škice spracoval oficiálny portrét prezidenta T. G. Masaryka (obr. 3 - vľavo). Prezident sa na ňom opiera rukou o stôl, na ktorom leží mapa Československa a vojenská prilba. Takýto istý portrét (obr. 3 - vpravo) zachytáva prezidenta, ktorý sa opiera ľavou rukou o stolík v salóniku pražskej železničnej stanici, no a v pravej ruke opäť drží spomínanú vavrínovú vetvičku.



Tvár prezidenta z tejto drevorytiny (obr. 5) som zväčšil a porovnal s tvárou zo známky pof. 142 TGM 1920 (obr. 6). Vidíme zhodu v detailoch chudej tváre a to ostrý nos, špicaté ucho, výraznú vrásku pravého líca a ne/upravené fúzy. Na oblečení je úplná zhoda goliera košele, kravaty a tiež saka prezidenta. Všetky tieto detaily jednoznačne potvrdzujú zhodu predlohy a samotnej známky.


Predlohou pre návrh tušovej kresby, ktorú neskôr Max Švabinský pripravil pre rytca Eduarda Karla, bola prvotná skica prezidenta, ktorú majster zachytil po jeho triumfálnom príchode do Prahy v decembri 2018. Následne ju potom v roku 1919 prepracoval do oficiálnej grafiky drevorytiny (xylografie).


Portrét prezidenta bol vsadený do medailónu a ten do celkovej ornamentálnej kresby známky. Jej súčasťou sú ruže, ľalie, klasy, jablko, orech, slivka, hrozno, kukurica, listy, atď. Rôzne rímsy, štít, stuhy, šnúry dotvárajúce celkový obraz prvej známky prezidenta novo konštituovanej republiky.

Ostávajú nám však aj nezodpovedané otázky:

Prečo Max Švabinský nezakomponoval vavrínovú vetvičku symbolizujúcu slávu, víťazstvo a úspech do návrhu tejto známky? Žeby si ju ponechal až pre návrh portrétu prezidenta pre tzv. jubilejnú známku TGM 1923?

Prečo sa prezident pozerá po umiestnení známky na dopis opačným smerom?

Miroslav Češelka, ceselka@netkosice.sk

[1] Karásek, Michele, Svoboda – Monografie československých známek Díl II, str.149,Praha 1971
[2] Czechoslovak Philatelic Society, Czechout Volume 32/ 4, strana 18, December 2014
[3] Milo Burdátš, Tajemství prvního presidentského portrétu, 3/2013,
http://burdats.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=324983
[4] Merkur Revue, str.8, Uplynulo 90 let od vydání slavné emise TGM 1920, 1/2010