Neprijaté návrhy poštových známok ČSR I. - Jindřich Schmidt a Rudolf Samec

Predstavovať „majstra rytiny“ Jindřicha Schmidta pre mnohých filatelistov nie je potrebné. Jedná sa o jedného z najvýznamnejších rytcov povojnových známok Československa. V tomto článku sa budeme venovať etape jeho života, ktorá nás zavedie do úplného začiatku tvorby našich poštových známok. V čase vzniku republiky, mladý 21 ročný Jindra (obr. 1.) nastúpil 2.9.1919 do tlačiarne fy. Politika. Práve tam urobil svoj návrh (obr. 2.) na prvú poštovú známku Československa s vyobrazením Hradčan, hodnoty 10 h a nápisom Československé pošty. Táto zjednodušená verzia nevystihuje okolností a súvislosti, ktoré vzniku tohto návrhu predchádzali.

 Obr. 1. Portrét J. Schmidta

 Obr. 2. Návrhy menšieho a väčšieho formátu s podpisom a dátumom 1918

 Zobrazený (obr. 3.) ručne písaný sprievodný list od Schmidta je z roku 1975. Autor v ňom píše: „Vážený pane redaktore ! Zasílam slíbené otisky mé první poštovní známky z roku 1918...........Jindra Schmidt“. Touto formuláciou pán Schmidt jednoznačne uvádza svoje autorstvo.

 Obr. 3. Sprievodný list

 Vyobrazený návrh (obr. 4.) rozmerov 14 x 20 cm pochádza z Poštového múzea v Prahe. Zobrazuje Hradčany, za ktorými symbolicky vychádza slnko (vznik novej republiky). Táto panoráma je umiestnená v ornamentálnom obrazci, v ktorého rohoch sú erbové znaky Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska. Návrh bol veľmi výstižný a podobný návrh Hradčan sa aj zrealizoval na prvej československej známke majstrom Alfonsom Muchom.

 Obr. 4. Návrh známky z PM [1] 

 Pod obrázkom návrhu z Poštového múzea sa ale v literatúre [1] uvádza meno Rudolf Samec. V texte knihy o návrhoch medzivojnových známok je uvedené, že podľa tejto predlohy rytinu zhotovil J.Schmidt.

 V literatúre [2] sa objavila poznámka o osobe Rudolfa Samca, a to v citácií od samotného Schmidta.  

 V článku je uvedené, že návrhy boli vytlačené okrem čiernotlačí aj v modrej a hnedej farbe (obr.5.).

 Obr. 5. Perforované návrhy modrej a tmavohnedej farby

 Okrem týchto v texte uvedených farieb sa ich tlače vyskytuje aj vo farbe červenej, olivovozelenej a svetlohnedej (obr.6.).

 Obr. 6. Tlač v odlišných farbách

 Kto, teda bol pán Rudolf Samec? Jeho profesijne pomenovanie „faktor písmolíjny“, môžeme v súčasnosti nazvať ako vedúci oddelenia výroby tlačových fontov písmen. Citácia vyššie potvrdzuje aj to, že pán Rudolf Samec bol v uvedenom období zamestnancom tlačiarne Politiky. Práve on zrealizoval kresbu na čisto a spoločne so Schmidtom pracovali na tomto návrhu. Na základe zadania pracovnej úlohy môžeme považovať tento návrh na prvú poštovú známku ČSR za aktivitu firmy Politika. Keďže zadanie a doručenie návrhu na ministerstvo osobne organizoval jej riaditeľ pán Geistlich. Tak, ako mnoho iných návrhov aj tento návrh nebol oficiálne využitý. Nepochybne drevorytová rytina pripravená mladým rytcom Schmidtom poukazovala na jeho výnimočný talent. Tento majster reprodukčného umenia sa pre filatelistov odmlčal na nasledujúcich dvadsať rokov. K rytiu poštových známok sa neslávne vrátil počas druhej svetovej vojny. Túto svoju nechvalnú etapu profesíjneho života so šťastím prežil. Po vojne vstúpil späť do sveta rytín, aby sa zapísal do dejín tvorby poštových známok ako jedná z najvýznamnejších osobností československej ryteckej školy.

Literatúra:

[1] Říha Martin, Kramář Ján, 100 let 435 autorů, Pofis 2018

[2] Hořec Jaromír, Jindřich Schmidt - život mezi rytinami, Praha, Academia 2002