O prvom slovenskom aerograme I.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v roku 1993 (vtedy Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác SR) vydalo aerogram s natlačenou známkou nominálnej hodnoty 7 (Sk). Dátum vydania aerogramu bol oznámený na 29. október 1993, teda presne na deň 70. výročia otvorenia pravidelnej leteckej linky ČSA s prepravou cestujúcich i poštových zásielok medzi mestami Praha a Bratislava. Okrúhle jubileum na natlačenej známke mala pripomenúť kresba historického lietadla A14, medzi letcami familiárne nazývaný ako „Branďák“, a text Prvá letecká pošta – 29. október 1923. Zberateľská verejnosť aerogram očakávala so záujmom a zvedavosťou, pretože tento druh celiny dovtedy ešte nikdy na Slovensku nebol vydaný. Avizovaný termín vydania však nebol dodržaný a prvé aerogramy (1.časť nákladu) sa do obehu dostali až 19. novembra 1993 [1, 2].

Dá sa povedať, že prvý slovenský aerogram pôsobí dobrým dojmom a mnohí zberatelia sa mu potešili, hoci má aj viaceré „chyby krásy“. Hodne sa o ňom diskutovalo a na margo aerogramu odzneli aj kritické pripomienky a poznámky...

Odvtedy uplynulo dvanásť rokov, aerogram zaujal trvalé miesto v albumoch zberateľov i v zberateľských katalógov, diskusie utíchli. Domnievam sa však, že k prvému slovenskému aerogramu je ešte čo povedať, ozrejmiť si niektoré skutočnosti a súvislosti a možno, že aj revidovať niektoré predtým vyslovené názory. Pre takýto počin vytvára vhodné podmienky časový odstup od vydania aerogramu i priestor na publikovanie na jeho porovnávanie so zahraničnými leteckými celinami. Preto úvod príspevku začnem niekoľkými stručnými pohľadmi do histórie aerogramu.

Zrod aerogramu

Rozvojom poštovníctva, keď počet prepravovaných zásielok sa začal zvyšovať a dosahovať masový charakter, začal stúpať význam hmotnosti jednotlivých zásielok. Veď každý ušetrený gram pri stovkách a tisíckach zásielok znamenal celkovú úsporu hmotnosti prepravovaných zásielok, čo sa prejavilo ekonomickejším využitím nosnosti dopravných prostriedkov a tým aj úsporou nákladov (poplatkov) za prepravu. Keď sa potom na prepravu poštových zásielok začali používať lietadlá, nech už to boli balóny, vzducholode alebo motorové lietadlá, hmotnosť prepravovaných zásielok dostal ešte väčší význam. To dalo podnet na výrobu leteckých listov i lístkov menších rozmerov a z tenkých a ľahkých druhov papiera. Význam minimalizácia rozmerov a hmotnosti zásielok sa ešte zvyšoval v krízových obdobiach, ktorí si vyžadovali prijať mimoriadne opatrenia.

V moderných dejinách sa význam leteckej pošty prvýkrát preukázal vo Francúzsku v rokoch 1870-1871, keď pruská armáda obkľúčila Paríž a mesto mohlo s neobsadeným územím krajiny udržiavať kontakt iba pomocou prepravy zásielok balónmi a poštovými holubmi. A práve s týmito zásielkami z obkľúčeného Paríža je možné odvinúť zrod aerogramu – aj keď nie priamo, tak určite ako jeho predchodca (pozn.1). Konkrétne myslím na listy určené na prepravu balónom – hárky malého formátu vyrobené z tenkého papiera, ktoré sa veľmi dômyselne skladali do podoby listovej zásielky.

Ako tieto listy vyzerali, môžeme vidieť na jej replike, ktorú vyhotovili v Rakúsku pri príležitosti 100. výročia balónovej pošty v Paríži. Ide hárok papiera rozmerov 20,8 x 14,2 cm, ktorý po zložení má formát 11 x 6,4 cm. Hárok sa najprv preložil zo strán, potom zdola a zhora tak, že horná chlopňa sa dala zasunúť do dolnej chlopne. Proti nežiadúcemu otvoreniu sa list zabezpečil pečaťou, resp. nálepkou. Poštovné sa vyplácalo nalepením známky patričnej hodnoty. Ako vidieť, podobnosť listu so súčasným aerogram je až príliš nápadná.


Rakúska replika balónového listu z Paríža (1870-1871) - vľavo v zloženom, vpravo v otvorenom stave

Iní odborníci zrod aerogramu spájajú s menom Douglasa Gumbleya, generálneho riaditeľa pôšt a telegrafov Iraku, ktorý v roku 1933 zaviedol nový druh leteckej celiny. Tiež išlo o hárok papiera, ktorý sa skladal, bola na ňom natlačená známka 15 FILS a svojim vzhľadom sa už veľmi podobal súčasným aerogramom. Douglas Gumbley vychádzal z predpokladu, že letecká preprava zásielok rovnakého formátu a hmotnosti bude efektívnejšia. Aerogram bol zaregistrovaný v Londýne vo februári 1933 a do poštovej prevádzky sa dostal 15.7.1933 [3].

V priebehu 2.svetovej vojny bol vyvinutý aj iný, veľmi efektívny spôsob prepravy správ vojakov z bojiska do svojich domovov. Odosielateľ správu napísal na formulár, ktorý sa odfotografoval na mikrofilm a jeho kópia sa prepravila do zázemia. Tam sa z filmu urobili zväčšeniny a ako listové zásielky boli potom doručené adresátom. Takéto zásielky sa nazývali AIRGRAPH a boli veľmi úsporné – na jeden mikrofilm sa dalo nasnímať až 10000 listových zásielok. Malo to aj takú výhodu, že v prípade straty alebo zničenia mikrofilmu sa dala z originálu vyhotoviť kópia [4].


Iracký celinový letecký list z roku 1933 považovaný za prvý moderný aerogram

Počas 2. svetovej vojny sa používali aj špeciálne celinové formuláre - aerogramy určené výlučne na korešpondenciu spojeneckých vojakov zo zajateckých táborov v Európe. Krajinou ich pôvodu bola Veľká Británia a podľa jej vzoru rovnaké aerogramy vydávala aj Austrália, Nový Zéland a ďalšie krajiny. Podľa ich určenia dostali názov POW aerogramy (Prisoner-Of-War). Aerogramy museli byť vyplnené presne podľa návodu, inak boli vrátené odosielateľovi (samozrejme, že prechádzali kontrolou cenzorov na oboch stranách).


Britský aerogram POW odoslaný z nemeckého zajateckého tábora v novembri 1944

V období po 2. svetovej vojne nastala pre aerogramy „zlatá éra“. Zvýšený záujem o ich používanie nájdeme v súvislosti s rozvojom civilného dopravného letectva, najmä otvorením transkontinentálnych leteckých liniek. Výkony dopravných lietadiel sa stále zvyšovali, ale úsilie o efektívne využívanie ich nosnosti sa nezmenšilo - osobitne aktuálnym sa stalo na diaľkových letoch. Preto aerogramy, či už s natlačenou známkou alebo bez známky, sa stali rozšíreným druhom leteckých zásielok práve na transkontinentálnych letoch a používali sa z roka na rok vo väčšom množstve.

Charakteristické znaky aerogramov vydaných v prvých dekádach povojnového obdobia sú malé rozmery, okolo 13,5 x 9 cm i menšie (napr. Dánsko, India, Kanada, Taliansko), tenký a ľahký papier, natlačené známky sú použité z emisií bežných výplatných známok. Papier aerogramov má najčastejšie podtlač so svetlými farbami (najviac rôzne odtiene svetlomodrej), a to buď jednofarebnú alebo, v záujme ochrany odosielateľom napísanej správy, podtlač doplnenú ďalšou farbou s ornamentálnymi či inými prvkami.


Dánsky aerogram rozmerov 12,5 x 8,3 cm (prvý let Kobenhavn -Tokio 25.4.1951) a švédsky aerogram bez natlačenej známky rozmerov 13,5 x 8,9 cm (prvý let Stockholm – Bangkok 26.10.1949)

V ďalšom období začali prevládať aerogramy so štandardnými rozmermi obálok (okolo 15 x 10 cm), ale postupne sa formáty aerogramov stále viac zväčšovali (píšem o aerogramoch - celinách, ale vzťahuje sa to aj na aerogramy bez natlačenej známky a iné druhy leteckých zásielok). Zdá sa, akoby postupne hmotnosť papiera a celého aerogramu sa stávala menej prioritnou. Zväčšoval sa aj formát natlačených známok, ktorých námety začali byť čoraz atraktívnejšie. Na adresnej i zadnej strane aerogramov sa čoraz viac objavovali ilustračné kresby, najmä však farebné fotografie miest a prírodných krás danej krajiny, ktoré okrem propagačného účelu mali plniť aj úlohu zabránenia presvitania odosielateľom napísanej správy.

Premeny aerogramu zrejme súvisia s rozvojom civilného letectva, ktorá sa stávala stále efektívnejšia a tým relatívne aj lacnejšia. Nazdávam sa však, že ešte viac súvisia s tým, že aerogramy, podobne ako poštové známky, sa stále vo väčšej miere začali vydávať na zberateľské účely. V prospech toho názoru hovorí aj skutočnosť, že začalo pribúdať stále viac príležitostných aerogramov, ktoré sú de facto takmer výlučne vydávané na zberateľské účely. Taktiež zvyšovanie veľkosti aerogram môžeme vysvetliť propagačnými a komerčnými záujmami ich vydavateľov.

Keď sa pozrieme na rozmery aerogramov vidíme, že ich výška spravidla zostáva v rozpätí 9,5 až 10,5 cm, ale šírka narastá od 17-18 cm (Fínsko, Švédsko, Norfolk, Španielsko, Južná Kórea), 18,5 až 19 cm (Australia, Japonsko, Malajsko, Malvidy, Rakúsko, USA), 20 cm (Bophuthaswana, Ciskey, Transkei, RSA, Južná Africa, Ghana) až po šírku 21 cm (Veľká Británia, Srí Lanka). Ako vidieť, aerogramy prešli veľkými zmenami.

Ako „čerešnička na torte“ v tomto vývojovom trende môže poslúžiť príklad maďarského aerogram (16 x 11,3 cm) z roku 1983, ktorý bol vytlačený na kriedovom, to znamená veľmi kvalitnom, hladkom, ale zároveň aj veľmi ťažkom papieri. Nebolo to však samoúčelné – bol vydaný k 500. výročiu narodenia Raffaella Santiho (1493-1850) a na aerograme boli reprodukcie Raffaelových obrazov (preto ten kvalitný papier), ale pôvodný význam aerogramu tým úplne zanikol.


Niektoré poštové správy vydávajú letecké obálky, či už celinové alebo bez natlačenej známky (na obr. poská letecká obálka prepravená prvým letom Warszawa – London 9.4.1958). Ich rozmery a hmotnosť sú porovnatené s aerogramami a prešli aj podobným vývojom.

Poznámka redakce: omlouváme se, že tento článek je rozdělený na tři části na sebe navazující. Je to způsobené tím, že příspěvek je dlouhý a nevešel se nám do tabulky v databází. Děkujeme za pochopení. Redakce Infofila.cz

Link na druhou část je zde.