Obdobie posolského neorganizovaného zriadenia do roku 1530

Obdobie pred rokom 1530 je z hľadiska poštovej histórie prakticky najdlhšie.



Už starí Sumerovia (okolo 4000 - 3000 rokov p.n.l.) si pomocou vlastného klinového písma vymieňali správy, napísané na hlinených tabuľkách. Tento spôsob používali aj Chetiti (1600-1200 p.n.l.), o čom svedčí veľkolepý nález niekoľko tisíc hlinených tabuliek písaných klinovým písmom v chetitskom jazyku a obsahujúcich diplomatickú korešpondenciu z tých čias. Na základe tohoto nálezu sa Prof. Bedřichovi Hroznému podarilo prečítať chetitčinu, ktorú do tých čias nikto nepoznal.

Stupeň organizovanosti - poiaľ tu o organizovanosti vôbec možno hovoriť - poštového styku v tomto období bol závislý od stupňa spoločenského rozvoja.

Vo feudálnej spoločnosti pozostávala štruktúra vládnucej triedy z panovníka a jeho dvora, šľachty a cirkevných hodnostárov. Aby mohli uplatňovať svoju moc a rozširovať svoj vplyv, bolo potrebné dobré spojenie medzi panovníckym dvorom a odľahlými miestami vládnej moci. V tom čase toto spojenie udržiavali poslovia; poslov si vydržiavali aj vyšší šľachtici, cirkevní hodnostári a rôzne vtedajšie inštitúcie. Rozvojom miest sa nevyhnutne rozšírila aj potreba ich vzájomného styku, pričom vzájomný stik zabezpečovali mestskí poslovia. S postupom času vznikali cechy, školy a pod. a aj tie potrebovali udržiavať styk. Išlo však vždy o styk nepravidelný - posol odchádzal len vtedy, keď bolo potrebné doručiť určitú správu a to od určitého adresáta k určitému príjemcovi. Títo poslovia cestou nezbierali správy, pretože nešlo o pravidelné, vopred známe cesty.

Na našom území ako prví používali poslov na doručovanie správ pravdepodobne Rímania. Ak vychádzame zo spôsobu ich riadenia štátu a nutnosti udržiavať pravidelné spojenie medzi légiami, operujúcimi na veľké vzdialenosti od hlavného mesta, nie je mysliteľné, aby o takom skvelom víťazstve nad Kvádmi pri Trenčíne v roku 179 n.n. - ako o tom svedčí nápis vytesaný do hradnej skaly - nedal veliteľ víťazného vojska správu svojmu nadriadenému veliteľovi.

Rímania nesídlili na našom území len v Laugaríciu (Trenčíne), ale aj na Devíne, v Stupave, Milanovciach, Rusovciach, Cíferi-Pake, Kománe a inde. Je viac ako isté, že tieto Rímske jednotky medzi sebou udržiavali spojenie.

Okrem rímskych legionárov používali poslov na našom území aj iní ľudia, napr. obchodníci, lebo naše územie ležalo na frekventovanej, tzv. "jantárovej ceste" ktorá spájala Jadran s Pobaltím. Táto cesta viedla územím Rímskej ríše od Dunaja, naším územím cez Piešťany a Trenčín ďalej na sever. Iste teda aj táto cesta slúžila na prepravu správ a nie len jantáru, po ktorom dostala pomenovanie.



Pomerne najbohatšie správy máme o posloch s diplomatickým poslaním z obdobia Veľkomoravskej ríše (833 - 906 n.l.), ktorá udržiavala s Byzantskou ríšou, pápežskou kúriou a s Franskou ríšou.

Historicky známe je posolstvo kniežaťa Rastislava do Konštantínopolu roku 861, v ktorom žiada byzantského cisára Michala III. o učiteľov. Michal III. tomuto posolstvu vyhovel a poslal na Veľkú Moravu Konštantína (neskôr Cyrila) a Metoda. Obaja učitelia udržiavali styk s Konštantínopolom i Rímom. V roku 900 prichádza na Veľkú Moravu pápežovo posolstvo. Pre knieža Mojmíra II. vysvätili jedného arcibiskupa a troch biskupov. Jedno z biskupstiev bolo v Nitre. Tieto biskupstvá si medzi sebou a arcibiskupstvom určite vymieňali správy a udržiavali spojenie pomocou poslov.



V 10. až 12. storočí vznikajú na území Uhorska župy. Župný hrad (stolica) bol strediskom správnej, súdnej, vojenskej a spočiatku aj cirkevnej správy župy. Uhorskí králi, hoci sa v tom čase zdržiavali v Ostrihome a Stoličnom Belehrade, nemali stále sídlo ale putovali s celým dvorom i vojenskou družinou po celej krajine. Pri týchto svojich návštevách vybavovali všetky správne záležitosti - miestne aj celokrajinské. Na udržiavanie poštového styku používali poslov. Z archívnych prameňov sa dozvedáme, že poslovia v starších dobách takmer nikdy necestovali sami. Vždy boli na cestách najmenej dvaja, aby sa zvýšila pravdepodobnosť úspešného doručenia správy.

Rozvoj posolstva na našom území bol ovplyvnený aj tatárskym vpádom. Už koncom februára roku 1241 napadli predné tatárske hliadky vojsko palatína Dionýza a porazili ho.

Toto vojsko strážilo vo východných Karpatoch tzv. Ruskú Bránu - Verecký priesmyk. Posol na rýchlom koni priniesol už 12.marca tragickú správu na kráľovský dvor. Po tatárskom plienení ktorý skončil v lete r. 1242, začínajú sa u nás vo veľkom zakladať mestá, prípadne dovtedajším osadám sa prideľujú mestské privilégiá - výsady. Vzniká nový, mestský stav,ktorý postupne nadobúda zvláštne práva a výsady. Tieto mestá si vydržiavajú osobitných poslov za účelom rýchleho styku medzi sebou, ako aj kráľovskými úradmi.



Vývoj posolského neorganizovaného obdobia ovplyvnilo aj husitské obdobie na našom území.

Posielanie správ sa značne rozšírilo najmä za panovania Mateja Korvína a po založení univerzity - Academia Istropolitana v roku 1467 v Bratislave. V neskorších obdobiach viedli cez územie Slovenska cesty štafiet, ktoré zriadil uhorský a český kráľ Vladislav II.(1490-1516), a to medzi Uhorskom a Moravou.

Okrem peších a jazdeckých poslov poznáme aj prepravu správ loďami po Dunaji z Bratislavy do Komárna. Takto sa dopravovali správy a zasielky do podunajských miest rýchlejšie a spoľahlivejšie, lebo v tom čase boli cesty peších poslov nielen zlé, ale aj málo bezpečné. Kedy sa táto doprava začala nie je známe, ale so všetkou pravdepodobnosťou sa začala už za rímskych čias.

V posledných desaťročiach 15. storočia zaznamenáva sa aj na Slovensku čulejší rozvoj obchodu a remesiel, čo si vynucovalo častejšiu výmenu správ.

Použitá literatúra: Š. Plško, J. Barvulský, B. Krampl - Čo má vedieť filatelista, Filatelistické state 14, ZSF Bratislava, 1985.

Zdroj www.zsf.chtf.stuba.sk