Osobnosti: Milan Hodža (1878 – 1944)

Číslo emisie: 473
Deň vydania: 16. 04. 2010
Nominálna hodnota: 0,40 €
Rozmery známky: 27,2 x 33,9 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 50
Počet známok v sérii: 1
Autor výtvarného návrhu známky: Vladislav Rostoka
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Technika tlače: Ofset
Náklad známok: 500 000 ks
Autor výtvarného návrhu FDC: Vladislav Rostoka
Rytec FDC: Ján Skrisa
Návrh na pečiatku: Vladislav Rostoka
Tlačiareň FDC: TAB, s. r. o., Bratislava
Technika tlače FDC: WAITE
Náklad FDC: 3 200 ks


DR. MILAN HODŽA (1. 2. 1878 Sučany – 27. 7. 1944 Clearwater, USA)najvýznamnejší slovenský novinár, politik a politológ, československý štátnik európskeho významu 1. polovice 20. storočia. Syn slovenského národovca evanjelického kňaza O. Hodžu a synovec Michala Miloslava Hodžu. Vysokoškolské vzdelanie získal štúdiom práva, filozofie a histórie na univerzitách v Budapešti, Kluži a vo Viedni. Mal široké rozpätie vedomostí a aktívne ovládal sedem rečí. Do politiky vstúpil už ako známy novinár. Písal do viacerých novín, sám založil a redigoval Slovenský denník, neskôr Slovenský týždenník (1903 – 1918). Nadviazal na politickú a novinársku prácu Ľ. Štúra.

V rokoch 1905 – 1910 pôsobil ako poslanec uhorského snemu, ostro vystupoval proti maďarskému nacionalizmu, za občianske práva a hospodársky pokrok v spolupráci s predstaviteľmi nemaďarských národov (najmä Srbov, Chorvátov a Rumunov). Do vysokej politiky sa dostal svojimi stykmi s následníkom trónu Františkom Ferdinandom a jeho snahami o federalizáciu ríše. Počas 1. svetovej vojny sa stal vedúcou osobnosťou tzv. viedenskej skupiny Slovákov, ktorá začala spolupracovať s českým odbojovým hnutím s cieľom vytvoriť spoločný štát. Zúčastnil sa práce na Deklarácii slovenského národa v Turč. sv. Martine v októbri 1918 a stal sa členom Slovenskej národnej rady. Po vytvorení Československa pokračoval vo svojej politickej činnosti s malými prestávkami až do septembra 1938 ako jeden z významných provládnych agrárnych politikov. Dvakrát bol ministrom unifikácií, dvakrát ministrom poľnohospodárstva (1922 – 1926; 1932 – 1935); ministrom školstva (1926 – 1929) a ministrom zahraničných vecí (1935 – 1936). V roku 1935 sa ako prvý Slovák stal predsedom vlády a stál na jej čele do septembra 1938, keď vláda podala demisiu. Koncom roka 1938 odišiel do exilu (Švajčiarsko, Francúzsko, Veľká Británia, USA). V Paríži založil v roku 1940 Slovenskú národnú radu. Posledné roky života strávil v USA (1941 – 1944), spolupracoval s americkými Slovákmi za obnovu demokratickej, národne spravodlivej Česko-slovenskej republiky s rovnosťou Slovákov a s víziou stredoeurópskej federácie. Tu pracoval aj na svojom najvýznamnejšom politologickom diele Federation in Central Europe, ktorá vyšla anglicky v roku 1941. Súčasťou jeho práce boli historické, politické a politologické štúdie. Vyšli v 7 zväzkoch pod názvom Články, reči a štúdie. 27. júna 2002 boli jeho ostatky prevezené na Slovensko a uložené na Národný cintorín v Martine.

Zora Frkáňová