Pedagogika v práci vedúceho krúžku mladých filatelistov III.

Overovanie vedomostí.

Každý človek chce vedieť, aká je úspešná jeho činnosť a aký je výsledok námahy, ktorú vynaložil. Aj pedagóg sa potrebuje presvedčiť o účinnosti vlastnej práce, ktorú meria množstvom a kvalitou získaných poznatkov, vedomostí, zručností a návykov detí v KMF. Preto hovoríme o uplatňovaní tzv. spätnej väzby. Najjednoduchšou možnosťou jej uplatnenia je forma kladenie otázok.

Vedúci KMF položia svojim zverencom počas činnosti krúžku desiatky otázok a na stovky ďalších otázok detí dávajú odpovede. Kladenie otázok je dôležité, pretože otázky a ich odpovede sú pre členov krúžkov a všetkých mladých filatelistov vôbec, jedným zo zdrojov a spôsobov získavania informácií a poznatkov o predmete svojho záujmu - o poštovej známke a filatelii.

Na cieľavedomé kladenie otázok by preto žiadny vedúci KMF nemal zabúdať. Súčasne by však nemal byť nikdy zaskočený tým, že aj on môže dostať otázku od hociktorého člena svojho krúžku a samozrejme musí rátať s tým, že na niektoré otázky nebude schopný v okamihu a vyčerpávajúco odpovedať. V takom prípade - žiadna hanba - vo filatelii je toho veľmi veľa a nikto nie je chodiacou encyklopédiou, ani nik nenosí katalóg Michel v hlave. Preto musí vedúci vedieť zvedavcovi odpovedať aspoň formou rady, ako sa k informácii dopátrať, alebo takúto informáciu na budúcu schôdzku priniesť sám.

Je pochopiteľné, že vedúci sa pýta detí najmä vtedy, keď sám odpoveď pozná. Inokedy sa pýta aj na to, aké majú názory na ten či onen problém, ako by ho riešili. Napr. ako by usporiadali na albumový list určitý počet známok, ktoré známky by v súbore ponechali a ktoré by vyradili, napr. preto, že nezodpovedajú námetu alebo majú iné dôvody vyradenia pre poškodenie, nevhodné pečiatkovanie a pod.

Vedúci otázkami zisťuje, aké vedomosti deti majú, aký je stupeň osvojenia prebratej problematiky, čomu sa naučili a čo si z hodiny zapamätali. Podľa toho usúdi, ako ďalej pokračovať a aký ďalší cieľ si stanoviť.

Vedúci si overuje, aká je účinnosť jeho práce, kontroluje tak osvojenie faktov, ktoré sú potrebné nielen pre začínajúceho ale pre každého filatelistu. Také sú napr. otázky, tvoriace vedomostný základ znalostí nášho hobby: Kedy bola vydaná 1. známka na svete, ktoré boli prvé česko-slovenské známky, kto bol ich autor, ktorá bola 1. známka Slovenského štátu, aké boli priesvitky na našich známkach, ktorá známka Slovenska bola vydaná 1.1.1993, kto bol autor námetu, jej rytec a pod.

K týmto a podobným otázkam sa vraciame neustále, lebo sú v prvom rade základným kameňom stavby o našich známkach a druhým dôvodom ustavičného opakovania je aj to, že bežná prax vedúcich KMF svedčí o vysokej obmene členstva v krúžku počas roka a takýmto cyklickým spôsobom sa sústavne vraciame k základným poznatkom. Tento fakt by nemal vedúceho odradiť od jeho práce, ani ho znechutiť.

Náročnosť otázok volí vedúci KMF v závislosti od veku mladého filatelistu, od jeho špeciálneho zamerania alebo odborného záujmu. A podľa toho aj očakávame odpovede. Inú odpoveď môžeme dostať od záujemcu o známkové krajiny, inú od “obyčajného” teritorialistu. Aj obrátene platí: od spôsobu kladenia otázok a od ich obsahu zisťujeme, o čo majú deti záujem a aká je ich doterajšia úroveň a vyspelosť.

Ak sa mladí filatelisti svojho vedúceho nepýtajú, ak nekladú žiadne otázky, potom to môže svedčiť o ich pasivite alebo nezáujme o filateliu. Málokedy by to znamenalo, že už všetko vedia. Dôvodom by však nikdy nemal byť nezáujem detí, to sa vylučuje, pretože návšteva KMF je predsa založená na ich vedomom záujme. Vtedy by sa mal vedúci zamyslieť nad takýmto stavom a spýtať sa sám seba, či deťom vôbec dáva dosť priestoru na to, aby sa sami vyjadrovali k danej problematike.

Ak sa nás deti nepýtajú, môže to mať viac príčin. Prvou môže byť hádam to, že deti, najmä mladší členovia KMF, ešte nemajú nazhromaždené dostatočné množstvo odborných poznatkov, ktoré by si kladením ďalších otázok mohli rozšíriť. Môže to byť aj pre vysoko odborný štýl vedúceho, ktorému deti nerozumejú. A samozrejme príčinou môže byť aj to, že členovia KMF jednoducho nevedia formulovať svoje otázky. A nakoniec, týmto dôvodom by mohla byť aj obava zo zahanbenia, ak by položili otázku, ktorá by mala byť samozrejmá pre svoju jednoduchosť. Obavy zo strany zosmiešnenia vedúceho by však nemali nikdy nastať.

Treba poznamenať, že na otázky najčastejšie odpovedá vedúci krúžku. Ostatne on sa aj najčastejšie pýta. Je potrebné poskytnúť všetkým deťom z krúžku možnosť pýtať sa, a to aj vzájomne a podobne si aj odpovedať. Pozorovaním takejto hry získava vedúci ďalšie poznatky o úrovni svojho KMF.

Na to, ako sa deti v KMF naučiť pýtať sa, možno využiť didaktickú hru, v ktorej vedúci určí k danej problematike vymyslieť čo najviac otázok, ktoré si vzájomne kladú jednotlivci, dvojice alebo iné súťažiace skupiny.

Ako príklad uvádzam možné otázky, ktoré sa viažu na prvú známku - čiernu jedno -pennyovku. To pravdepodobne nechýba v náplni žiadneho krúžku.

- Kto navrhol prvú známku sveta?
- V ktorom roku to bolo? (Kedy vyšla 1. známka?)
- Poznáte presný dátum jej vydania?
- Ktorá krajina ako prvá začala používať poštové známky?
- Ktoré krajiny ju nasledovali?
- Akú farbu mala prvá známka?


- Akú hodnotu mala táto známka?
- Aké hodnoty mali prvé dve známky?
- Akou tlačovou technikou boli zhotovené prvé dve známky?
- Koľko známok obsahoval tlačový list prvých známok Anglicka?
- Koho predstavoval obraz na prvej známke?
- Bola táto známka strihaná alebo s perforáciou?
- Čo bolo vzorom pre zhotovenie portrétu na známke?
- Akú mala známka priesvitku?
- Aký bol význam písmen v rohoch známok?
- Prečo sa prvej známke hovorí “black penny?”
- Bol na známke uvedený názov krajiny?
- Prečo nebolo treba uvádzať názov krajiny?
- Akú ďalšiu poštovú ceninu vydali súčasne s prvou známkou?
- Ktorá tlačiareň vytlačila prvé známky?
- Ako nazývame známky bez uvedenia krajiny a nominálu?

Tento príklad samozrejme nemôže byť ani zďaleka vyčerpávajúci a slúži iba ako vzor. Každý vedúci si ho sám určí podľa potreby na danú tematiku, rozšíri a doplní alebo vypustí to, čo považuje za vhodné podľa konkrétnej situácie. Každá téma poskytuje viac či menej možností, len ich treba využiť.