Pedagogika v práci vedúceho krúžku mladých filatelistov V.

Všeobecná charakteristika vyučovacieho procesu.

Činnosť vedúceho KMF sa do značnej miery približuje k činnosti učiteľa alebo vychovávateľa a proces, prebiehajúci v KMF sa veľmi ponáša na vyučovací proces v škole. Nemôžeme ho však presne kopírovať ani s ním však stotožňovať, pretože činnosť našich KMF a všetkých záujmových krúžkov je mimoškolskou činnosťou. I tak si však dovolím tvrdiť, že na pedagogické problémy organizovania krúžkov mladých filatelistov možno aplikovať všeobecné zásady pedagogiky a didaktiky. Preto je dobré s nimi informatívne zoznámiť aj vedúcich KMF.

Pedagogika sa zaoberá výchovou, vyučovaním a vzdelávaním. Jej súčasťou, ktorá rozpracováva teóriu vyučovania, je didaktika. Študuje zákonitosti a princípy vyučovania, jeho najúčinnejšie metódy a organizačné formy.

Vyučovací proces v sebe zahŕňa vyučovanie (ten realizuje učiteľ, vedúci krúžku - ak ho aplikujeme na KMF) a učenie, ktorému sa podrobujú žiaci (v KMF sú to jeho členovia). Vyučovanie a učenie sú vzájomne spojené. Ich úspešnosť závisí od tvorivého, aktívneho úsilia pedagóga ( je ním vlastne vedúci KMF), ale aj žiakov, členov krúžku. Aj keď vedúcu rolu hrá v tomto procese učiteľ a vedúci KMF, ktorý je aktívnym činiteľom, druhá strana procesu, žiak, dieťa nemá v ňom pasívnu úlohu, ale jeho postavenie v ňom je prinajmenšom rovnocenné.

Hlavným obsahovým prvkom vyučovacieho procesu sú vedomosti, zručnosti a návyky. Medzi vedomosti patria vzájomné späté fakty (napr. o pošte, o poštovej známke), sústavy pojmov ( perforácia, spôsoby oddeľovania, rozmer zúbkovania, spojky a bloky známok), pravidlá a s tým súvisiaca príslušná terminológia, ktorú nájdeme v niektorých filatelistických publikáciách, napr. u nás naposledy v Katalógu PRAGA 88 a v zahraničí aj vo vydaných filatelistických encyklopédiách. (Nás vydanie takejto encyklopédie alebo filatelistického slovníka ešte len čaká).


Zručnosti a návyky sú vedomosťami v praxi. Teoretické poznatky člen KMF premení do skutočnosti svojou zručnosťou a získanými návykmi za menšej či väčšej pomoci vedúceho. Zručnosť je spôsob činnosti založená na teoretickej a praktickej príprave. Využívame ju bežne vo filatelistickej praxi a stupeň zručnosti jednotlivých členov KMF charakterizuje priamo stupeň ich vyspelosti (používanie pinzety, práca s lupou, s nálepkami a havidkami, schopnosť orientácie v katalógoch známok Michel, POFIS, ZSF a pod.)

Zručnosti súvisia s návykmi, ktoré sú automatizovanými zložkami uvedomelých činností. Činnosť, ktorá sa stane návykom, sa vykonáva rýchlo, ľahko, premyslene a s vynaložením najmenšej námahy, ale pritom s najlepším výsledkom. Tak sa potom pracuje bez zbytočného rozptyľovania sa ďalšími nepotrebnými úkonmi a činnosťami. (Napr. práca s rysovacími pomôckami, práca so zúbkomerom, používanie pinzety, ukladanie známok v zásobníku, hľadanie konkrétnej známky v katalógu a pod.)

Medzi vedomosťami, zručnosťami a návykmi sú mnohostranné väzby, preto nemožno povedať, že teoretické poznatky musia vždy predchádzať praktickým činnostiam. Jednak niekedy prídu deti do krúžku s už získanými poznatkami, ktoré vedúci teoreticky doplní a vysvetlí, na druhej strane sú niekedy teoretické poznatky pre deti nad rámec ich pochopenia a porozumenia. (Ale pozor, to nie vždy, niekedy nás deti prekvapia!) Vtedy sa vedúci uspokojí s ukážkou bez zdôvodnenia v teoretickej rovine.

Didaktické zásady a princípy.

Dôležitú súčasť teórie vyučovania tvoria didaktické princípy vyučovania. Niektoré, napr. aktívnosť a uvedomelosť vyučovania sme už spomínali. Didaktické princípy sú založené na pochopení dôležitých vedomostí, zručností a návykov, na chápaní podstaty javov, udalostí a faktov, na odhaľovaní príčinných súvislostí (napr. vplyv vzácnejšieho zúbkovania na cenu známky, závislosť luminiscenčných vlastností od chemického zloženia papiera, príčiny zavedenia priesvitky alebo perfínov, perforovania známok namiesto strihania atď).

Každá hodina v krúžku by mala začať objasnením témy, ktorú vedúci naplánoval alebo informáciou o tom, čo sa bude v krúžku robiť. Dobrý vedúci sa však prejaví aj pri neočakávanom záujme detí o čosi iné, a potom musí (?) vedieť zaimprovizovať. Uvedomelosť osvojenia učiva, témy závisí od správnej miery presvedčivosti výkladu, od miery kombinácie teoretického s praktickým. Dôležitá je názornosť vyučovania, ktorá vychádza zo zmyslového pozorovania predmetov, javov a skutočnosti a ich obrazov. Názornosť sa opiera o doterajšie predstavy a skúsenosti, systematicky rozvíja vnímanie, pozorovanie a fantáziu detí. Preto má vedúci výklad témy usporiadať tak, aby si ju deti osvojovali bezprostredným vnímaním vecí a javov, alebo aspoň ich obrazov (napr. v katalógoch, vo filatelistických časopisoch, zväčšeniny reprodukcie známok).

Vedúci musí pamätať na to, že dieťa najviac poznatkov získava zrakom ( odtiaľ pochádza 80 % informácií), ale do činnosti je treba zapojiť aj ostatné zmyslové orgány, napr. sluch aj hmat. Nestačí hovoriť o tom, aké znaky má mať albumový list, napr. v miniexponáte mladého filatelistu, ale to ešte treba doplniť konkrétnou ukážkou a najmä praktickou činnosťou.

Názornosť zabezpečujeme aj vhodným využitím náčrtkov, obrázkov a grafov. V KMF tiež môžeme sledovať televíziu, premietnuť film alebo video, prečítať vhodný článok z časopisu alebo pasáž z publikácie.

Prostriedky názornosti môžu byť prirodzené ( konkrétne známky, celiny, albumové listy, lupa, zúbkomer…), grafické (obrazy známok alebo reprodukcie obrazov ako výtvarných návrhov, schémy zúbkovania, historické mapy poštových trás…) a verbálne (napr. zvukové nahrávky, historky o niektorých známych známkach, napr. o Rozsievačke, o krádeži Merkúrov, o červenej britskej Guayane, o „chybe“ na Hradčanoch a pod.) Aj tak je však správne takéto rozprávanie doplniť, pokiaľ možno , obrazom.

Film, diafilm a video je kombináciou grafických a verbálnych prostriedkov názornosti. Pred ich premietaním vysvetlíme, aké otázky vysvetľujú, čo si majú deti všímať a čomu venovať viac pozornosti. Na záver možno deťom položiť niekoľko otázok, alebo uskutočniť besedu rozprávaním o tom, čo videli.

Zásada sústavnosti a postupnosti vyučovania je príznačná tým, že osvojovanie vedomostí a získavanie návykov a zručností prebieha u členov KMF ako premena kvantitatívnych zmien na kvalitatívne, od čiastkového pochopenia pojmov, vecí a činností k ich úplnejšiemu ovládaniu. Sústavnosťou rozumieme požiadavku, aby učivo tvorilo systém, osvojovaný v logickom poriadku.

Napr. vedúci KMF na začiatku roka vypracuje plán činnosti krúžku, alebo si prispôsobí plán príslušnej regionálnej KM ZSF. Plán vytyčuje postupné úlohy v danom roku alebo na dlhšie časové obdobie. Vychádza od základných poznatkov, napr. od poštových známok ako predmetov zbierania k ich hlbšiemu poznaniu - k poznaniu ich výroby, ich technické parametre, použitie v poštovej prevádzke, zostavovanie zbierok, využitie v exponáte, na výstavnícku činnosť, ako predmet odborného štúdia a pod. Alebo pri histórii poštovej známky ukáže vedúci cestu od známok strihaných po zúbkované, ďalšie spôsoby oddeľovania až po určenie druhov zúbkovaní a meranie rozmeru zúbkovania, jeho vplyv na cenu známky, súčasné automatové poštové známky, vyplácanie zásielok pomocou výplatných strojov, zavádzanie cenných nálepiek APOST na poštách v Česku a pod.

Sústavnosť a postupnosť vyučovania zabezpečuje vedúci krúžku nielen plánovanou činnosťou, ale aj dodržiavaním systému výkladu učiva na každom stretnutí záujmového útvaru. Dôkladne spája nové fakty so skôr poznanými, so známymi javmi. Vyčleňuje z výkladu hlavné a podstatné javy, ktoré oddeľuje od podružných, druhoradých. Výkladovú látku preberá vedúci po častiach, aby premyslená štruktúra výkladu prispela k ľahšiemu zapamätaniu. Zásada primeranosti vyučovania je jedna z najdôležitejších, ktorú má vedúci v práci uplatňovať. Akúkoľvek teoretickú alebo praktickú látku môže člen krúžku ovládať iba do určitého stupňa obťažnosti alebo objemu pojmov. Vyučovacie metódy a formy musia byť v súlade s vekovou vyspelosťou detí a s ich doterajšou úrovňou, znalosťami a schopnosťami. Vedúci musí byť sám schopný na základe vlastných skúseností alebo pozorovania odhadnúť, čo sú členovia KMF schopní zvládnuť.

Neprimeranosť výkladu danej látky alebo témy presiahne možnosti porozumenia mladého filatelistu. Aj preto ukladáme iba úlohy, ktoré sú deti v krúžku schopné splniť a ktoré sú pre ne primerané. (Patrí sem aj finančná náročnosť, ktorú sú schopní rodičia detí akceptovať). Primeranú a stupňovanú náročnosť však bude vedúci voliť v KMF, ktorý na začiatku svojej činnosti sa zaoberá iba najjednoduchšími prejavmi filatelie - jednoduchému zbieraniu známok a či ich vzájomnej výmene, alebo prehliadke zásobníkov detí.

Primeranosť vyučovania predpokladá dodržiavať základné pravidlá: vyžaduje postupnosť pri výklade a pri činnostiach od známeho k neznámemu. Preto si vedúci na začiatku overí vyspelosť jednotlivých členov KMF alebo sa ich jednoducho spýta na doterajšie výsledky a úspechy. Ďalej pri výklade postupuje od jednoduchšieho k zložitejšiemu, od konkrétnych faktov a príkladov k všeobecným záverom, od jednoduchých zovšeobecnení k zložitejším. Postupuje od ľahšieho k ťažšiemu. Napr. pri vysvetľovaní druhov zúbkovania postupujeme od súčasného a najviac používaného rámcového zúbkovania k návratu do minulosti k riadkovému a potom k hrebeňovému zúbkovaniu a až neskôr vysvetlíme združené a zmiešané zúbkovanie. (Nezabudnúť na ukážky!) Dodržiavaním týchto princípov zaistíme trvalosť vedomostí, zručností a návykov, a to najmä vtedy, ak deti v KMF pochopia ich význam pre praktickú potrebu alebo ak ich vedúci o tom dokáže presvedčiť.

Trvalosť vedomostí ovplyvňuje orientácia na dlhodobé zapamätanie preberanej látky a vybraných faktov (čo je poštový hárček, čo je to celina, čo je celistvosť…) a hlavných poučiek a zásad ( ukladať v zásobníku len nepoškodené známky, vyradiť z exponátu tzv. nefunkčné celistvosti, nezaraďovať filatelistické suveníry atď.)

Nakoniec je podmienkou trvalosti vedomostí, zručností a návykov sústavné opakovanie skôr preberaného učiva. K tomu je potrebné, aby vedúci KMF vedel, v čom sú nedostatky jednotlivých členov krúžku alebo naopak, aké majú ambície.

Preto sa vhodnými formami vykonáva sústavná kontrola vedomostí, napr. rozhovorom, jednoduchými filatelistickými testami, analyzujú sa individuálne rozdielnosti v príprave členov, rozvíjajú ich schopnosti sebakontroly, motivácie a to aj ukladaním individuálnych úloh.

Pretože členovia KMF sa stretávajú so svojim vedúcim v pomerne dlhom časovom intervale medzi dvoma schôdzkami, dôležité miesto v činnosti bude zaujímať aj samostatná práca detí, a to nielen v krúžku, ale aj v domácej príprave. Jej význam je o to väčší, že vedúci sa musí spoliehať na plnenie ním daných pokynov popri tých, ktoré dieťa prednostne plní pre školu. Člen KMF pritom využíva osobné vlastnosti ako aktívnosť, tvorivosť, prirodzenú zvedavosť a iné.

Krúžky mladých filatelistov majú poväčšine rôznorodé zloženie a charakter. Preto vedúci KMF často využíva individuálny prístup k deťom. Ku každému dieťaťu pristupuje z hľadiska jeho individuálnych potrieb a na základe poznania schopností a zvláštností jednotlivca. Členovia KMF sa od seba líšia aj rýchlosťou, akou si osvojujú vedomosti a ako prenikajú pod povrch každej témy. Vedúci by preto mal tieto odlišnosti poznať aj s úrovňou psychických a poznávacích procesov dieťaťa (vnímanie, pamäť, myslenie a reč, psychických vlastností, zameranie, charakter, temperament, schopnosti).

Tak môže vedúci správne určiť príčiny úspechu aj neúspechu svojich členov, môže voliť formu individuálnej pomoci a starostlivosti a optimálne spôsoby realizácie pedagogického procesu vo filatelistickom krúžku.