Plastické tisky - alebo skúšobné tlače z hĺbky z medirytiny Hospodárstva a Veda - pokračovanie

K porovnanie ZT HaV som použil známku (obr.10) meďotlačovej rytiny TGM z roku 1923.

Obr. 9. Pof. 178, 1923, 28.10, Jubilejná k 5. výročiu vzniku ČSR, Meďotlač

z pochromovaných galvan. Rytecké úpravy „Karel Wolf", Rz 13 3/4 až 14 3/4, [7]

Vydané boli v hodnotách 50 h - zelená, 100 h - červená, 200 h - modrá, 300 h – hnedá

Obr. 10. ZT 100 h z meďotlačovej dosky, tzv. výrazná plastická tlač. Neznámy rytec, Rz 13 3/4. 100 h - červená, 100 h modrá, 100 h – hnedé odtiene

Výskyt a dostupnosť meďotlačových ZT HaV je veľmi vzácna. Pre zobrazenie a porovnanie nasledujúcich detailov som použil kusy z vlastnej zbierky.

TGM Jubilejná 1923 a ZT HaV 

Obr. 11. Raster šrafovania pozadia

Obr. 12. Tenké čiary

Obr. 13. Vyplnené farebné plochy

Zhody analyzovaných detailov (obr. 11 až 13) potvrdzujú, že ZT boli skutočne realizované tlačou z hĺbky a to meďotlačou. Boli vytlačené na hrubšom svetlohnedom papieri s riadkovým zúbkovaním 13 3/4 a sú bez lepu na rubovej strane. Na (obr. 10.) sú zobrazené krajové kusy s ľavým a s horným okrajom a štvorblok (obr. 16.) s pravým okrajom. Mohli by sme to považovať aj za dôkaz, že všetky pochádzajú z x-kusového, pravdepodobne zo sto kusového archu. Vzhľadom k ich ojedinelému výskytu, bol vytlačený pravdepodobne iba jeden arch z každej farby.

Rytina bola zhotovená podľa tzv. II. úpravy kresby. [5] Zobrazeným (obr. 14.) charakteristickým znakom pre túto úpravu je kresba spodných listov knihy. Táto úprava je typická pre vydané známky hodnôt 500 a 600 h. Hodnoty 100 až 400 h majú podľa metodiky [5] inú, tzv. III. úpravu kresby.

Obr. 14. II. úprava listov knihy

ZT boli vytlačené na papieri, ktorý je po okrajoch jemne sfarbený príslušnou modrou, červenou alebo hnedou tlačovou farbou (obr. 15). Vyskytujú sa aj farebné šmuhy a sfarbenie papiera, čo nasvedčuje tomu, že sa tlač realizovala na vopred navlhčený papier. Toto vlhčenie papiera pred tlačou sa vykonávalo predovšetkým pri tlači medirytín. 

Obr. 15. Sfarbenia papiera 

Na hnedej farbe (obr. 16.) pozorujeme farebné zmeny, ktoré sa vyskytujú aj na jednotlivých známkach pof.167, hodnoty 400 h ako tmavo a sivohnedá alebo svetlo a tmavo hnedosivá. Nejedná sa o samostatnú farbu, ale o farebnú degradáciu pôvodnej farby z dôvodu pôsobenia UV svetla a nevhodného spôsobu uskladnenia. [9]

Obr. 16. Odtiene hnedej farby [8]

Objavilo sa tvrdenie [10], že autorom pôvodnej rytiny a taktiež meďorytiny pre plastické tlače HaV bol Jaroslav Goldschmied. Nemáme však pre to jednoznačné dôkazy. Argumentami prečo J.G. nemohol byť autorom rytiny hodnôt 100 až 400 h, som sa zaoberal v článku Známy neznámy rytec. [11] Rytec nastúpil do ČGÚ až 1.1.1922, ak by vyryl do medi túto analyzovanú rytinu, potom by nemohli byť tieto ZT určené pre emisiu HaV I 1920. Mohli by ale byť z časového hľadiska určené pre ďalšie pripravované vydanie v roku 1923.

K vydaniu HaV II došlo urgentne. Dôvodom bolo s najväčšou pravdepodobnosťou rozšírenie falzifikátov [14] známky 100 h Oslobodená republika, koncom roka 1922. Následne už v januári 1923 bola zrušená platnosť všetkých výplatných známok 100 h a vyšších hodnôt. Pre finálnu kníhtlač známok HaV II boli použité TDky vyrobené podľa literatúry [1]: “ Z upravené matrice původního vydání z r. 1920 byly vyrobeny galvanoplasticky štočky, které byly sestaveny v desetibloky, dvě řady po pěti kusech, desetipásy i pětipásy. Z těchto byly sestaveny jednotlivé desky a potom tiskové formy.“

Svetová poštová únia, resp. Universal Postal Union (UPU) v roku 1896 odsúhlasila základné farebné poradie poštových známok tzv. farebnú konvenciu. Farby zelená, červená a modrá boli určené pre poplatky za domáce poštové tarify a zásielky do cudziny. V súvislosti s veľmi častými zmenami poštových tarifov. V prvých rokoch po vzniku ČSR I, dodržiavanie týchto pravidiel bolo problematické. V piatom tarifnom období (HaV II) boli používané základné farby 100 h pre tuzemské dopisy emitované v červenej farbe, 200 h pre dopisy do blízkej cudziny a pre doporučené tuzemské zásielky vo farbe modrej. Iba 300 h bola ešte v tradične obľúbenej farbe starofialovej. Až nasledujúca emisia „Jubilejná k 5.výročiu vzniku ČSR I“ z roku 1923 je už definitívne v súlade s touto farebnou konvenciou. Aj ZT medirytiny HaV boli vytlačené už v týchto farbách konvencie.

Označená časť dekoratívneho okraja hodnotového oválu meďotlače (obr. 17) je identická s kresbou (obr. 18.) známky 600 h a odlišujú sa od všetkých ostatných hodnôt 100 h až 500 h HaV I. Známka 600 h bola spoločne s 500 h emitovaná v auguste 1920 (dva mesiace po vydaní hodnôt 100 - 400 h). Pokiaľ bola práve kresba hodnoty 600 h použitá ako podklad pre ZT meďorytiny, potom sa to chronologicky uskutočnilo až po vydaní nižších hodnôt a pokyne na prípravu ďalších dvoch vyšších hodnôt.  

Literatúra opisuje analyzované ZT z hlbky meďotlačou nasledovne [5] : „...je třeba se zmínit o existenci materiálů, jejichž význam nebyl doposud doceněn nejen v československé filatelii, ale pravdepodebně v dokumentaci historie výroby československých poštovních známek vůbec…….….Přesto, že k definitivnímu tisku známek HaV nebylo tohoto způsobu tisku použito, i přesto, že autor rytiny není zatím znám, zůstávají uvedené tiskové zkoušky vůbec nejzaujímavějším dokladem úsilí tehdejší tiskárny ČGÚ a.s. o dosažení technické úrovně výroby čs. poštovních známek….“.

Vzhľadom k nedostatočným informáciám k tejto problematiku v odbornej a dobovej literatúre, môžem urobiť záverečné zhrnutie predovšetkým na základe opísaných faktov. Zdokumentované zistenia ako II. úprava kresby, dodržanie farebnej konvencie, zakúpenie nového tlačového stroja a kresba dekoratívneho okraja hodnotového oválu, vznášajú pochybnosti o tom, že analyzované ZT z hĺbky meďotlačou boli pripravované pre emisiu HaV I. Všetky tieto zistenia poukazujú skôr na to, že ZT nazývané plastickou tlačou, boli zhotovené až po ukončení tlače hodnôt HaV I a mohli byť tlačovými skúškami pre ďalšie pripravované vydanie tejto emisie.

Literatúra:

[1] Karásek J. a kol. – Monografie československých známek Díl II., Praha, 1971

[2] Dvacet let činnosti České Grafické Únie, a.s. v Praze 1900 – 1920

[3] Český Filatelista č.4, Tisk československých známek ocelo-galvanotypií, str.73-75, 4/1921

[4] Exponát - Gerhard Hanacek, Tschechoslowakei 1920-1923, Die Freimarkenausgaben in Buchdruck, Austria

[5] Žampach F., Karásek J., Pittermann P. - HaV 1920, Brno, 1988

[6] Hirsch Ervin, Třicet let Československé poštovní známky, Praha, 1948

[7] Klim J., Štolfa J., Filípek Z. a kol. – Specializovaný katalog Československo 1918-1939, II.část, Brno, 2016

[8] Burda Auction, 38. Sálová aukcia, pol.1975, 12/2012

[9] Češelka M., Je sivá farba naozaj výnimočná?, www.infofila.cz, 17/5/2021

[10] Wheatley Yvonne - Exponát Czechoslovakia The Allegory Issues 1920 - 1926 , PS Great Britain

[11] Češelka M., Známy neznámy rytec, www.Infofila.cz, 8/3/2021

[12] Stupka J., Hospodářství a věda 1920 (IV), Merkur Revue 6/2006

[13] Klim J., Schodelbauer V. a kol. - Spec.katalóg známek a celistvostí ČSR 1918_1939, Brno, 2002

[14] Klečka J., Padělky známek pošty československé, Český filatelista 1, Praha, 1924