Pretlak odbornej literatúry a Jubilejná filatelistická výstava CS salón 2018 - infofila

Rok 2018 so svojimi jubileami, z ktorých ten hlavný – 100 rokov od vzniku ČSR – je už niekoľko mesiacov za nami. Hlavný filatelistický dôvod na oslavu storočnice bol 18. december - 100. výročie vydania prvej česko-slovenskej poštovej známky, dnes legendárnych Hradčian. Predchádzajúcim dôvodom bolo zorganizovanie jubilejnej nesúťažnej filatelistickej výstavy s označením CS salón 2018. A ako sa k výstave patrí, k tejto vskutku neobyčajnej výstave bol vydaný katalóg. Jeho kvalitu a výnimočný obsah potvrdzuje fakt, že sa po ňom medzi návštevníkmi len tak „zaprášilo“, lebo bol skutočne rýchlo vypredaný. O jeho obsahu viď nižšie riadky, najskôr však uvediem, že v relatívne krátkom čase, takmer súbežne boli vydané aj iné kvalitné publikácie, ktoré znamenali pre filatelistov nepochybné zvýšenie kvality odborných vedomostí (aj prínos hodnotného filatelistického materiálu v podobe príloh) ako i „príťaž“ vo vynaložení finančných prostriedkov na kúpu. (Ďalšie publikácie iba spomeniem, napíšem o nich neskôr: Ministerstvo dopravy a výstavby SR a Slovenská pošta, a.s., vydali reprezentačnú publikáciu 25 rokov slovenskej známkovej tvorby. Ministerstvo dalo ZSF veľkorysý dar - niekoľko desiatok týchto publikácií pre kluby a krúžky mladých filatelistov, ako aj pre aj pre zahraničnú prezentáciu) . Ďalšiu knihu napísali Ondrej Főldes a Stanislav Havlíček - Monografia celín Slovenska 1939 – 1945. Výstavný katalóg CS Salon 2018 obsahuje v úvode príhovory, z nich na 1. mieste predsedu Národnej rady SR Andreja Danku, ktorý prevzal záštitu nad výstavou. Nasledujú príhovory gen. riad. sekcie elektronických komunikácií a pošt. služieb MDV SR Ireny Kyrinovičovej a gen. riad. Slovenskej pošty, a.s., Petra Helexu, príhovory predsedov ZSF a SČF M. Ňaršíka a Waltera Müllera . Za príhovorom predsedu OV Mirka Bachratého, ktorý má nesporné zásluhy na stanovení koncepcie úspešnej výstavy, nasleduje celostránkové foto členov organizačného výboru, ktorým patrí vďaka za to, že výstava dopadla k spokojnosti vystavovateľov aj návštevníkov, a jeho príspevok o Bratislavskom hrade – mieste konania výstavy. Nasleduje jeho článok Boj o Slovensko 1918 – 1920 ako poštovo-historická téma s množstvom ilustrácií filatelistických dokumentov k téme. K nej sa viažu aj ďalšie príspevky, popisujúce jednotlivé vystavené exponáty. Nosným príspevkom katalógu sú Hradčianske reminiscencie Petra Osuského, ako i ďalšie príspevky k histórii Slovenska (nielen tej poštovej) Radomila Květoňa, Juraja Pálku, Vladimíra Dražana. Osobitné miesto na výstave mal exponát z tvorby nestora československej a slovenskej poštovej známky akad. mal. Jozefa Baláža, o ktorom napísala podrobný článok A. Paulínyová. Ľ. Floch je autorom príspevku o ZSF v zrkadle času. Katalóg vystavených exponátov má podrobné texty o nich na 60 stranách (!) a jedna strana prináša zoznam vzácností vystavených v Klenotnici slovenskej filatelie, ktorú si zrejme nenechal ujsť v prehliadke žiaden z návštevníkov jedinečnej výstavy. Čo meno vystavovateľa – to pojem v našej filatelii. Ich medailóny sú v závere publikácie aj s fotografiami. Prílohou katalógu je nezúbkovaný a číslovaný blok poštovej známky akad. mal. Igora Piačku k 100ročnici vzniku Československa, zhotovený podľa fotografie K. Plicku. Mňa ako Trnavčana na výstave (aj v katalógu) zaujali dokumenty , ktoré súviseli s naším mestom a regiónom. Podiel poštových a filatelistických dokumentov mesta a pošty Trnava, okresu aj Trnavského samosprávneho kraja či širšieho regiónu bol viac ako náhodný. Veď návštevníci jubilejnej výstavy mohli vidieť skutočné slovenské poštové a známkové klenoty na jedinom mieste pohromade, čo nebýva každodennou udalosťou. Na prvom mieste to bolo predstavenie najstaršej poštovej pečiatky z územia Slovenska na liste z r. 1752 na celistvosti - V. TYRNAU a iné. Historicky najstaršia poštová pečiatka V. TYRNAU je dokumentom spoločenského, kultúrneho a vzdelávacieho významu, ktorý malo mesto Trnava v tom období – veď tu sídlila univerzita, Trnava bola náboženským centrom Uhorska, žilo tu veľa kultúrnych a spoločenských osobností a inštitúcií Uhorska, ktorí poštu potrebovali a aj využívali.

Vydaný katalóg výstavy takýchto výnimočností Trnavy (vlastne „tirnavík“ spojených s naším mestom) predstavuje celý rad. V príhovore generálny riaditeľ Slovenskej pošty, a.s., Mgr. Peter Helexa spomína autora príležitostnej poštovej známky k 100ročnici ČSR akad. mal. Igora Piačku, ktorý detstvo prežil vo Vrbovom, maturoval na piešťanskom Gymnáziu a vystavoval aj v Galérii Jána Koniarka v Trnave. Rytcom známky bol akad. mal. Martin Činovský, čestný člen KF Tirnavia. Predseda organizačného výboru výstavy CS Salón Ing. Mirko Bachratý v príspevku Boj o Slovensko 1918 – 1920 ako poštovo-historická téma spomína boje českých četníkov v Trnave, s čím súvisí nedávne znovuodhalenie pamätnej dosky na Železničnej stanici v Trnave. V katalógu je zobrazená aj poštová známka A. Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“, ktorého originálny obraz je v piešťanskom kúpeľnom dome Thermia.

Za svojský podiel tirnavík na výstave možno pokladať aj exponát „Srdcu najmilšie“ zo známok nestora československej známkovej tvorby, hlohovského rodáka akad. mal. Jozefa Baláža, častého návštevníka Západoslovenského múzea Trnava, ktoré mu pripravilo jubilejnú výstavu k jeho 70-ke pod názvom „Tisíc čiar života“ s ilustráciami dlhoročného seriálu poviedok uverejňovaných v obrázkovom časopise Život. V múzeu sa vtedy uskutočnila aj inaugurácia jeho poštovej známky Slovenský skauting.

Medzi exponátmi v „Klenotnici“ bol aj list so známkou I. rakúskej emisie z pošty Trnava 1. júna 1850, čo boli prvé rakúske známky po zavedení prvých poštových známok sveta. M. Bachratý v príspevku Stopy I. svetovej vojny na Slovensku uvádza ako ilustráciu poštový lístok poľnej pošty z 3. novembra 1916 odoslaný z Moravian N/Váhom pri Piešťanoch. Veľmi pozorne sledovaným exponátom výstavy bol M. R. Štefánik – vedec, vojak, diplomat, venovaný pamiatke tejto významnej osobnosti Slovenska so zásluhami vzniku ČSR od Ing. J. Maniačka z Nitry. Záhorské múzeum Skalica predstavilo muzeálne dokumenty z pôsobenia československej dočasnej vlády na Slovensku v r. 1918. Zaujímavým poštovým dokladom je aj uvedenie definitívneho poštového lístka s 20 hal. známkou Hradčian odoslaného doporučene z poštovne na Dobrej Vode (s rekomandačnou nálepkou maďarského typu Jókő do Prahy v decembri 1920). Z nášho kraja je zobrazená aj uhorská poštová poukážka s vylepenou 5 hal. známkou Hradčany z pošty v Galante 19. februára 1919. Medzi vzácne príklady použitia známok Hradčian na Slovensku je uvedená miešaná výnimočná frankatúra s maďarskými a rakúskymi známkami 27. 2. 1919 na telegrafickej poštovej poukážke z Trnavy (pečiatka Nagyszombat). A ako posledný doklad z nášho okresu je v katalógu zobrazená na pohľad síce nič nehovoriaca obálka s 2 služobnými známkami z Obvodného úradu N.V. v Bohuniciach 2.11. 1945, k čomu však sprievodný text uvádza, že ide o významný doklad veľmi skorého použitia 1. emisie služobných známok na obyčajnom liste. (!)

Už som chcel končiť. Veď toho bolo dosť pre odborníka a ešte viac hádam pre radového návštevníka výstavy, ak by som náhodou na internete nenaďabil na pozvánku návštevy výstavy Pečiatka v poštových službách v Poštovom múzeu Banská Bystrica, ktorú pripravila Slovenská pošta, a.s. Červený plagát ma upútal hneď trikrát: Je na ňom veduta Trnavy, predznámkový list z Trnavy do maďarského mesta Pápa a najstaršia poštová pečiatka V.TYRNAU z r. 1752. Či treba uviesť ešte viac o historickom význame nášho mesta a jeho pošty v dejinách Slovenska? Uvedené poštovo-historické doklady to verne dokumentujú.