Putovanie génov Mony Lízy 2.2

V predchádzajúcej časti (Putovanie génov Mony Lízy 1.2) nám známky vyrozprávali príbeh o osudoch trójskeho hrdinu Aenea, ktorý sa po zničení Tróje zachránil s časťou svojej rodiny.


Vydal sa hľadať novú vlasť. Po sedemročnej plavbe stroskotal pri brehoch Tyrrhenského mora na Apeninskom polostrove. Tam sa usídlil. Neskôr sa stál kráľom tejto časti - dnešného Talianska - a územie rozdelil medzi členov rodiny. Svojmu synovi Gherhardovi daroval časť územia Toskánska s mestom Florencia. Od tejto legendy sa odvíja rod Gherhardini, do ktorého patrila v 15. storočí Mona Liza. Príbeh sme ukončili informáciou o tom, že v 19. storočí doputovali gény Geraldini, čo je ponormandštené priezvisko Gherhardini, aj na Slovensko do rodiska legendárneho Juraja Jánošíka.

V tomto príbehu sa dozvieme aké boli ďalšie osudy génov Mony Lisy smerujúce do rodiny 35. prezidenta USA.


Putovanie génov Gherhardini z Florencie a ich ďalšie osudy sú spojené s menom Otha Gherhardini, ktorý žil v Normandii na dvore anglického kráľa Edwarda. Budúci anglický kráľ tu žil vo vyhnanstve od prvého roku svojho veku pod ochranou svojho starého otca vojvodu Richarda Normandského a neskôr svojho strýca Róberta Normandského.

Ako nám vyrozprávali známky v predchádzajúcom prípade bola rodina Gherhardini v Toskánsku veľmi známa. Mních Dominik v historickej knihe Gherhardini z roku 1655 uviedol, že vetva vedúca k Mone Líze má pokračovanie v Írskych potomkoch Fitzgeraldi/Mackenzie. Toto tvrdenie uvádzal na základe korešpondencie grófa Fitzgeralda Kildaru. Korešpondencia pochádza z roku 1500. Na listoch je podpísaný gróf z Kildaru - anglický miestokráľ v Írsku a Walesu. Listy boli adresované všetkým Geraldiniovcom, v nich ich oslovuje ako „milovaných bratov vo Florencii.

Dominus Otto Gherhardini prišiel do Normandie roku 1056 s karavanou rytierov. Jeho syn Fitz Gerald už s ponormandšteným menom Gerald z pôvodného Gherhard prišiel na dvor kráľa Edwarda 10 rokov pred normandským dobytím Anglicka  Po bitve u Hastingsu roku 1066 prišiel do Anglicka aj jeho syn Walter Fitzother Geraldini.


Jeho potomkovia po sto rokoch sa usadili v Írsku. Prvý Geraldini prišiel do Írska roku 1100, aby pre svojho pána Arnulfa Mongomeryho zabezpečil ruku dcéry kráľa Mueerougha. Ďalším uzlovým bodom putovania nami sledovaných génov bolo v 18. a 19. storočí masové vysťahovalectvo obyvateľov z Írska na americký kontinent.


Dôvodom vysťahovalectva z Írska bol hladomor. Írska populácia bola potravinovo závislá na zemiakoch. V 18. a 19. storočí zemiakové porasty napadla pleseň - zemiaková sneť, ktorá ich zakrátko zlikvidovala. Počas hladomoru zomrelo okolo milióna ľudí a asi milión emigrovalo, prevažné do USA. Populácia ostrova poklesla asi o štvrtinu.


Hladomor bol predelom v histórii Írska . Zmenil na trvalo demografické, politické a kultúrne pomery ostrovnej krajiny. Postupne sa menia demografické pomery aj v USA. Okolo 12 % obyvateľov USA má írsky pôvod. Okrem toho zmenila sa aj štruktúra vierovyznania. Pred imigráciou bola populácia takmer úplne protestantská. Prisťahovaná populácia bola takmer výlučne katolícka.


Medzi imigrantmi boli aj predkovia bývalého prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, ktorý  júni 1963 navštívil vlasť svojich predkov. Aj súčasný prezident Barak Obama má írske pramene. Korene jeho pra-pra-pra prastarého otca Fulmoutha Kearneyho vedú do malých dediniek Moneygall a Shinrone v hrabstve Offaly.


Príslušníci rodu s priezviskom Geraldini žijú dnes na všetkých kontinentoch našej planéty s výnimkou Antarktídy.


Ako informoval internetový portál The Huffington post bola v novembri 2011 vykonaná exhumácia pozostatkov Mony Lisy, ktoré umožnia získať vzorky DNA pre porovnávacie štúdie rodokmeňa Geraldini.