Rozhovor se slovenským rytcem Arnoldem Fekem

V současnosti je Arnold Feke jeden z nejmladších rytců slovenských známek. Studoval u Martina Činovského. Za svoji celkem krátkou činnost vyryl již řadu pěkných slovenských poštovních známek. Bohužel v dnešní době je rytina nahrazována ofsetem, což už asi neumožní rozšířit jeho počet vyrytých známek. Právě s ním Vám dnes přinášíme slovensko-český rozhovor.

Váš učitel Martin Činovský jako nejváženější rytec rodného Slovenska velmi často vystavuje svoji práci. Naposledy například ve Ždáru nad Sázavou, kde probíhala i výstava poštovních známek. Kde můžeme zhlédnout vaši práci?

Výstavy sa väčšinou robia na žiadosť nejakej galérie alebo inštitúcie. Môžete si to vychodiť aj sám, ale ja momentálne na takéto zháňanie príležitostí vystavovania nemám čas ani chuť. A ak si to chcete celé organizovať sám, tak sa nedoplatíte. Moji kolegovia mali aj spoločné výstavy, niektoré aj v zahraničí, ale k spoluúčasti ma nikdy neprizvali. Dokonca ani Martin Činovský nie. Takže moje práce sú momentálne sprístupnené na mojej internetovej stránke. Takto sa k nim dostanú ľudia z celého sveta, čo mi možno prinesie viacero možností klasického autorského alebo kolektívneho vystavovania.

Jaké máte vzpomínky na Martina Činovského jako učitele?

Dobré, ale som rád, že vysokú školu už mám za sebou.

FDC se pořád provádějí rytinou a co je pravdy na tom, že by mělo být i pár známek takto tištěných? Bude to emise Umění?

Emisia Umenie bude tlačená z oceľorytiny, ale bohužiaľ už nie ako viacfarebná. Také bolo rozhodnutie vedenia Slovenskej pošty. Ja som sa zo začiatku na dôvody pýtal, ale potom som prišiel na to, že to nemá žiadny zmysel. Povedali mi, že jednoducho je to tak, buď to urobím, alebo to ponúknu inému rytcovi, alebo to pôjde na ofset. Motív sa mi páčil, tak som to zobral. Je to veľká škoda, že sa nebudú ryť všetky farby, pre mňa to mohla byť možnosť vyryť prvú viacfarebnú rytú známku. Pretrhnutie takej dlhodobej tradície nepovažujem za rozumné rozhodnutie.

Čo sa týka ďalších známok, neviem Vám povedať nič isté. Na začiatku roka bola situácia taká, že nemala byť ani jedna rytá známka, momentálne budú dve a čo bude do konca roka... Mení sa to z mesiaca na mesiac. Ja sa už o to ani veľmi nestarám, lebo by som nemal žiadnu vnútornú radosť z toho, čo robím. Neustále by som sa iba zamýšľal nad vecami, ktoré koniec koncov aj tak nemôžem zmeniť. Život ide ďalej a ja nemôžem svoju výtvarnú tvorbu zakladať len na Slovenskej pošte. To už dávno nie je ako za Československa, keď českí rytci mali o prácu postarané na 20 – 30 rokov. Ak to tak pôjde ďalej, môžeme prísť aj o ryté FDC.

Již se objevily první padělky Slovenských známek tištěných ofsetem. Stačí použít chemické činidlo a například u aršíku s Papežem známky smýt a je primitivní falzum hotové. Toto je samozřejmě u známek provedených rytinou nemyslitelné a nikdy by se to nemohlo stát. Váš názor na tuto problematiku?

Súhlasím s Vami, že falšovanie rytých známok je oveľa ťažšie a viditeľnejšie, ale to je problém Slovenskej pošty. V prípade hromadného objavovania sa takýchto falzifikátov je to už podľa môjho názoru záležitosťou polície.

Na čem teď pracujete? Uveďte prosím čtenářům několik příkladů z Vaší nynější činnosti.

Momentálne pracujem na FDC – Technické pamiatky a na emisii Umenie – Július Jakoby. A ak mi to čas umožní, chystám sa na veľkú sériu Ex Librisov, bude to voľná tvorba od návrhu cez rozkresbu až po rytinu. Budem rád, ak tento rok stihnem tri – štyri. Prvoradé budú obálky prvého dňa, prípadne ryté známky, ak sa pre ne pošta rozhodne. Nevylučujem ani prácu pre zahraničie, nemusia to však byť iba známky. Rytina, ako druh grafického umenia sa nemusí striktne držať len a len ceninovej grafiky, i keď v prípade rytcov zaručuje najväčšiu slávu a uznanie.

Sledujete ještě známkovou tvorbu Slovenska nebo jste na ni již zanevřel? Co říkáte třeba na poslední známku Vstup do NATO? Grafická úroveň nám filatelistům přijde slabá a nominální hodnota 60 Sk akorát tak naznačuje, že je třeba dohnat zřejmě nižší zájem o slovenské známky alespoň nominálem. Výrazný pokles zájmu o slovenskou známkovou tvorbu může všechno vyřešit a vrátit do starých a normálních vyjetých kolejích nebo je to vedení slovenské pošty jedno a bude i přes velké finanční ztráty postupovat dál?

Súčasnú známkovú tvorbu sledujem s odstupom. Netvrdím, že som už na ňu zanevrel, ale nemôžem ani povedať, že by som nad ňou jasal. Výtvarníci prestávajú kresliť, skôr sa obracajú k práci na počítači ako k ceruzke a štetcu. Počítač veľa vecí uľahčí, ale nikdy nenahradí. Zo skúsenosti viem, že počítače najviac preferovali tí výtvarníci, ktorí vlastnoručnou tvorbou veľmi nevynikali. Známky, ktoré vyšli za posledných pár mesiacov, sú podľa môjho názoru výsledkami grafického designu. To isté platí pre známku NATO alebo Vstup do EU. Designersky sú zvládnuté celkom dobre, ale na mňa pôsobia chladne a neosobne. K týmto dielam by sa mali vyjadrovať kritici výtvarného umenia. Malo by byť vytvorené fórum, buď na internete, alebo v nejakom odbornom časopise, kde by sa názory kritikov a verejnosti mohli stretávať a konfrontovať. Sami by ste videli, aké rozdielne sú pohľady aj zo strany teoretikov umenia a dokonca výtvarných umelcov. Také témy ako NATO a EU sú podľa mňa pre výtvarníka dosť nezáživné. Známky tohoto typu sú vydávané na celom svete, ale k vytvoreniu viacfarebného Umenia treba čosi viac. Komponovanie poštovej známky by malo prebiehať na takých istých princípoch ako komponovanie obrazu. Veľkosť formátu na tom nič nemení.

Zberateľom taká úroveň zrejme veľa radosti neprinesie, ale širokej verejnosti je to absolútne jedno. Koniec koncov ani ZSF v tomto smere neurobil žiadne výrazné kroky. Nespokojnosť a kritika týchto známok je na dennom poriadku. Slovenskí filatelisti však nemôžu očakávať od rytcov, že túto "ofsetovú" kavalkádu sami zastavia. Našou úlohou by mala byť tvorba a nie neustály boj s vedením Slovenskej pošty, ktorý aj tak nikam nevedie a celkovú situáciu a napätie iba prehlbuje. Situácia, ktorá sa tu objavila, nevznikla z jedného dňa na druhý. O ofset sa pošta usilovala už roky, nechcela však touto technikou tlačiť celý emisný plán. Mali byť tak tri-štyri ročne. O tomto úsilí však bývalá realizačná komisia nechcela ani počuť a začal boj, ktorého výsledkom je, že teraz máme dve ryté známky. V živote je treba vedieť urobiť aj kompromis, ktorý síce môže byť nepríjemný, ale vždy je lepší, ako zaťato dokazovať svoju pravdu a potom prísť o všetko. A pokiaľ dobre viem, aj na palete známok vydávaných Českou poštou sa každoročne objaví zopár ofsetov a nemá to žiadny veľký vplyv na rytinu.

Výrazný pokles záujmu o naše známky nepochybne rastie, neverím však tomu, že by to v značnej miere ovplyvnilo súčasné vedenie Slovenskej pošty. Finančný príjem pôšt ako takých nie je postavený na vydávaní známok, ale na službách, ktoré poskytujú verejnosti a na iných obchodných činnostiach. To, že pošty žijú z vydávania známok, je mýtus, ktorý stále pretrváva a v ktorý filatelisti stále veria.

Kvalita výtvarných návrhů slovenských známek se změnila k horšímu. Je to tím, že v realizační komisi nejsou fundovaní odborníci a řada výtvarníků, kteří pracovali ve známkové tvorbě se již nehlásí k další spolupráci a nebo nebyli osloveni. Je to pro spoustu lidí zklamání a vynikající práce řady rytců a grafiků je kvůli nenasytnosti dnešního vedení slovenské pošty ztracená. Jak velká je kritika dnešní slovenské známkové tvorby a dá se s tím ještě něco dělat?

Kvalita známok nie je postavená iba na technike tlače, ale v prvom rade na kvalite výtvarných návrhov. Samozrejme kvalitný návrh prevedený v kvalitnej rytine je po umeleckej a estetickej stránke výbornou kombináciou a nemôžeme ju porovnávať s ofsetom. Ofset ako technika tlače má iné výrazové črty ako rytina. Kvalitne vytlačený ofset v spojení s rytinou môže byť tiež zaujímavý a môže sa v ňom uplatniť taký výtvarný prvok, ktorý by sme samotným ofsetom alebo rytinou nedosiahli. Taktiež poznám návrhy, ktoré sú vyslovene ideálne pre ofset a vôbec sa neoplatia ryť. Takéto návrhy boli aj za predošlej komisie a keďže záujem o ofset zo strany Slovenskej pošty bol čoraz viditeľnejší, podľa môjho názoru by ich realizácia ofsetom nemala až taký negatívny dopad na celkovú známkovú tvorbu. Známky robili odborníci a aj na komisii ich hodnotili odborníci, z ktorých mnohí sami pracovali v známkovej tvorbe.

Teraz sa situácia úplne zmenila. Podľa nového rozhodnutia pošty výtvarníci, ktorí pracujú v známkovej tvorbe, nemôžu byť členmi komisie. To je ako keby v lekárskej komore nemohli sedieť lekári. Ja som to študoval deväť rokov a moju prácu má teraz hodnotiť niekto, kto v tejto oblasti v živote nerobil. Potom vznikajú známky ako Prázdniny...

O tom, ako sa väčšina výtvarníkov, ktorá pracovala v známkovej tvorbe, stavia k tejto problematike, nemám presné informácie. Ani o tom, aký majú vzťah so súčasným vedením pošty a ani o tom, či ich oslovilo pre ďalšiu spoluprácu. V poslednej dobe sa s mojimi kolegami vôbec nestretávam.

Kritika nových známok sa objavuje hlavne zo strany filatelistov. Ako som už spomínal, širokej verejnosti na tom tak veľmi nezáleží. Ľudia na Slovensku majú úplne iné problémy ako sledovanie umeleckej a technickej kvality známok a ja sa tomu ani nečudujem. Zaujímal by ma napríklad názor Ministerstva kultúry k tejto téme. Ak sa poštové známky považujú za súčasť výtvarnej kultúry Slovenska, ktorá nás reprezentuje po celom svete a priniesla nášmu štátu rad významných zahraničných ocenení, bolo by na mieste, aby sa k tomu vyjadrili aj inštitúcie, ktoré pracujú s kultúrou a umením. Otázne však je, či by ich vyjadrenie bolo nestarané a či by malo na rozhodovanie v tejto veci aj nejaký vplyv. To, že všetky kompetencie pri vydávaní poštových cenín prešli na Slovenskú poštu, bolo najmä politickým rozhodnutím a tým je povedané všetko.

Akým smerom sa teda známková tvorba bude uberať, záleží momentálne na vedení Slovenskej pošty. Neverím, že sa to vráti do pôvodných koľají. Keď sa to pred desiatimi rokmi rozbiehalo (a pamätám si to veľmi dobre, lebo vtedy som začal študovať u Martina Činovského), si určite nikto nepredstavoval, že to bude mať také relatívne krátke trvanie. A taktiež sa podľa mňa zastaví záujem mladej výtvarnej generácie o túto jedinečnú grafickú oblasť. Ak sa totiž na Slovensku nebude môcť uplatňovať reálne v praxi aj s možnosťou zabezpečenia nejakého zárobku, tak to postupne zanikne. Veď predsa sme už v Európe, mali by sme teda mať také ,,európske” ofsetové známky... Lenže kým v európskych krajinách sú jednotlivé národy ohromne hrdé na svoje tradície a kultúrne bohatstvá, my všetko vyhadzujeme z okna na smetisko. Pozrite sa, od gotiky cez barok až po secesiu tu vždy bola určitá vrstva ľudí, ktorá dopomohla vzniku umeleckých hodnôt, či už finančne alebo iným spôsobom. My tú vrstvu momentálne nemáme, tak sa nečudujme tomu, keď sa verejne vyhlasuje, že kvalitne vytlačený ofset je hodnotnejší ako rytina. Ale to platí aj pre ďalšie oblasti kultúry. To nie je normálne a postupne to prechádza do verejného preferovania nepotrebnosti ozajstných hodnôt. Považujem to za obyčajný barbarizmus. Veď u nás už môžu byť kurátormi výstav aj generálni riaditelia bánk a vrcholní manažéri. Ak sa tieto veci nedajú na správne miesto, nemôžeme očakávať ani výrazné zlepšenie v oblasti umenia alebo známkovej tvorby.

Moc Vám děkuji za rozhovor a na závěr jedno doporučení pro čtenáře - navštivte prezentační stránky Arnolda Feke na www.arnoldfeke.com, kde se o jeho práci dozvíte řadu dalších zajímavostí.