Rozprávky z poštového múzea - Čierna Kráľovná

Bol začiatok mája. Všetko kvitlo a voňalo. V poštovom múzeu nebolo tak veľa návštevníkov, pretože ešte neboli prázdniny. Keď odišli poslední návštevníci aj pani riaditeľka a ostatní pracovníci, známky sa začali pomaly prebúdzať.


Chystala sa veľká slávnosť.
- Čo sa to chystá, pýtali sa známky, ktoré neboli v múzeu ešte ani rok.
- No predsa Jej Výsosť Čierna kráľovná. Bude sláviť narodeniny
- A koľko má rokov,- pýtala sa známka, ktorú sem priniesli iba pred týždňom
- Má 165 rokov
- Fí ha - čudovali sa známky, ktoré vytlačili iba pred mesiacom.
- To tak slávime u nás každý rok 6. mája.
V najväčšej sále bol prestretý dlhý stôl a na ňom veľa dobrôt.
Známky sa posadili. Iba jedna ostal za čelom stola ostala stáť. Vlasy mala stočené do vrkoča a na hlave mal korunku. V ruke držala pohár vína.
- Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie a prajem, vám, aby sme sa všetci dobre zabávali.
Prichádzali prví gratulanti. Ako prví prišli gratulanti zo Švajcarska z Curychu.

Nemali na sebe žiaden obrázok. Jedna mala číslicu 4 a druhá 6. Boli to po Čiernej kráľovnej najstaršie známky na svete.


Ďalším gratulantom bolo Mačacie oko. Bolo tiež veľmi staré a pochádzalo z Brazílie. - Prečo sa voláš Mačacie oko, keď na tebe nie je obrázok mačky? - Tak sa volajú všetky známky, ktoré majú obrázok v krúžku, - vysvetlilo Mačacie oko


Rad prvých gratulantov uzatvárali dve známky. Boli o niečo mladšie ako Čierna Kráľovná, ale mali rovnaké obrázky
- Kto je to? – pýtali sa známky, ktoré takúto slávu ešte nezažili
- To je Modrý Mauritius
- Ako Mauritius, veď je na obrázku taká istá kráľovná?
- To je najznámejšia stará známka, ktorá bola vydaná na ostrove Mauritius. Má veľkú cenu.


Prišiel gratulovať aj starší sivý pán
- Kto je to?
- To je prezident Spojených štátov Washington. Je iba o dva roky mladší ako Kráľovná.


Gratulanti sa striedali a hostina trvala do samého rána.