Rozprávky z poštového múzea - O chlapcovi, ktorý sa nestal milionárom

Bola to veľká sláva. Do múzea prišla na výstavu zvláštna známka. Sprevádzalo ju toľko opatrení, Vo dne v noci stála pri nej ozbrojená stráž. Preto nečudo, že sa známky zaujímali o to, čo je to za vzácneho hosťa. Skromná červená známka z Britskej Guajany, mala medzi všetkými známkami v múzeu preto výsadné postavenie pretože bola jediná na svete. A všetko čo je jediné na svete má veľkú, nevyčísliteľnú cenu. Stála by milión?
- niekoľko miliónov?
- miliardu korún?

- Vyrozprávaj nám svoj príbeh,
- vyzvala jednopencovú známku Čierna Kráľovná.
- Bola som desiatky rokov v krabici spolu z rôznymi papiermi, listami a dokumentmi. Bolo to roku 1873 sa naraz veko krabice otvorilo. Zbadal ma malý chlapec- 12. ročný anglický školák z Demerary. Zbadal ma a vytiahol ma z krabice.
- Vieš ako sa volal?
- Samozrejme Volal sa L. Vernon Vaughn
- Čo sa stalo potom?
- opýtal sa Modrý Mauritius.
- Predal ma zberateľovi M.R. McKinnonovi
- To dostal asi veľa peniazí, za tak vzácnu známku!
- mienili niektoré známky.
- Predal ju za jeden a pol doláru. Pre malého chlapca to bola naozaj veľká suma. Zberateľ ma potom predal zbierke vo Wylie Hill v Škótsku. Odtiaľ som sa dostala už za 600 dolárov do zbierky Kniežaťa Filipa z Ferrari a ten zistil, že som jediná ne celom svete, vtedy moja cena stúpla na 750 dolárov.
- Aké boli tvoje ďalšie osudy?
- opýtala sa Čierna Kráľovná.
- Po smrti kniežaťa ma konfiškovali ….
- čo je to konfiškovali,
- pýtali sa známky
- zabavili …. predali do Nemecka. Potom ma kúpil zberateľ americký zberateľ Arthur Hind.
- Koľko za teba zaplatil?
- Vtedy to bola najväčšia čiastka, ktorú kedy za známku zaplatili 35 250 dolárov. U tohoto zberateľa som bola až do jeho smrti. Potom za 40 000 dolárov kúpil anonymný zberateľ. V marci roku 1970 ma predali za 280 000 dolárov. Za desať rokov ma opäť predali už za 935 000 dolárov
- To je skoro milión dolárov!
- vykríkla prekvapením jedna zo známok
- Kto je ten zberateľ?
- To nesmiem prezradiť, poviem iba to, že ma vlastní jeden Američan žijúci na rieke Missisipy
- Asi tak,
- zamyslela sa jednocentová známka.
- Preto som vystavovaná tak zriedka a aby ma niekto neukradol
- Ľudia sú už raz takí.