Schéma Františka Žampacha a Aloisa Šnofláka

Hovorí sa, že človek sa pominie ale jeho práca po ňom zostane a o to viac to platí vo filatelii. Bádateľská práca týchto dvoch osobností v oblasti kníhtlače ČSR I,  je neoceniteľná pre našu generáciu zberateľov a  nadšencov filatelie. Nie nadarmo aj dnes sa hovorí o  Žampachovinách tak samozrejme, že si málokto z nás uvedomuje, ako sa meno autora stalo synonymom  odbornosti, nadšenia a mravenčej práce. Mnoho ľudí sa čuduje prečo to vlastne robili. Či dávalo zmysel prehrabávať tisíce známok, hľadať ich doskové chyby a zostavovať z nich tlačové archy. Zdá sa, že človek je bytosť, ktorá nie stále robí veci racionálne. Ak však robíte niečo rád, so záujmom a robí vás to šťastným, tak to jednoducho robíte a nehľadáte v tom nič racionálne ani zištné. Preto by som chcel im preukázať poctu a spoločne urobiť niečo, čo v ich dobe asi nebolo možné.

Práca Šnofláka a Žampacha o hodnote 125 h TGM z roku 1920, ktorú zverejnili v časopise Filatelia v roku 1975 obsahovala aj schému, ktorá opisuje umiestnenie stôp po tzv. hřebičcích na tlačovej doske (TD). Zaužívané pomenovanie „hřebíček“ budem naďalej používať z pochopiteľných dôvodov.

„S najväčšou pravdepodobnosťou boli dve TD zostavené na drevenom podklade (noze). Tento spôsob zostavenia TD, ako sa zdá, potvrdzuje druhá TD, na ktorej druhá štvrtina je osadená o 0,75 mm vyššie. Ďalším potvrdením tohto spôsobu sú ešte stopy po upevňovacích hřebíčcích na 56., 61., 91. a čiastočne aj na 26. známke. Viď schéma TD (obr. 1), na ktorej sú tieto stopy vyznačené farebnými bodmi so šípkami....“. [1]


Páni Šnoflák a Žampach napísali aj literatúru [2], v ktorej identifikovali všetky charakteristické doskové chyby známkových polí (ZP) na TD 1 a 2 emisie hodnoty 125 h TGM 1920.

V rokoch, keď vznikla táto schéma neexistovala digitálna fotografia, internet ani elektronická komunikácia. Preto zhromaždiť všetky známky alebo ich fotografie s otlačkami hřebíčkov (obr. 2.), identifikovať ich známkové polia (ZP) a zostaviť z nich obraz TD, bolo takmer nemožné. Myslím si,  po niekoľkých rokoch mojej práce, že aj dnes je to takmer nemožné. Preto mi napadlo, že pokiaľ sa nájdu v dnešnom svete ďalší Žampachovia a Šnoflákovia, tak sa môžeme pokúsiť dokončiť, to čo títo dvaja páni nestihli.


Tejto problematike som sa venoval už v článku Tlačové dosky a otlačky upevňovacích klincov na známkach 125 h TGM 1920, zverejnenom v  Zpravodaji SSCSKZ č.93. [3] Na základe analýzy zdokumentovaných ultramarínových nevydaných známok, na ktorých je výskyt otlačkov bežnejší, som dospel k záveru, že otlačky hřebíčkov sa skutočne vyskytovali iba na TD č. 2. Je známe, že táto TD bola vyrobená pomerne nekvalitne a okrem otlačkov hřebíčkov sa na nej vyskytoval chemicky preleptaný kvadrant s tenšími číslicami 125 a aj ďalšie technické nedostatky. Obidve TD boli vyrobené v Českej Grafickej Únií v Prahe, v lete roku 1920. Taktiež som v tomto článku preukázal, že hřebíčky neboli pred definitívnou tlačou sivomodrých známok dostatočne opracované a veľmi vzácne sa vyskytujú ich otlačky aj na vydaných známkach pof.140.

Emisiou TGM 1920 sa zaoberám už niekoľko rokov a podarilo sa mi zhromaždiť v mojom elektronickom archíve tridsaťsedem kusov ultramarínových známok s otlačkom hřebíčka a dve známky sivomodrej farby. Po ich postupnej identifikácií ZP som si dovolil doplniť túto schému (obr. 3.) červenými krúžkami o moje zistenia. Zelenou farbou som vyznačil polohy uvedené v roku 1975. Na základe geometrie usporiadania a predpokladanej symetrie som dokreslil modrou farbou teoreticky ďalšie možné polohy výskytu ešte nezdokumentovaných otlačkov hřebíčkov.


Doposiaľ sa mi podarilo zdokumentovať otlačky na nasledujúcich známkových poliach:

ZP1 - vľavo 2 ks a hore 3 ks, ZP6 - hore 2 ks, ZP10 - hore 2 ks, ZP31 - vľavo 1 ks, ZP35 - vpravo 6 ks, ZP36 - vľavo 2 ks, ZP41 - vľavo 1 ks, ZP46 - vľavo 1 ks, ZP66 - vľavo 1 ks, ZP75 – vpravo hore 3 ks, ZP91 - dole 5 ks, ZP95 dole 1 ks, ZP96 dole 1 ks, ZP97- dole 1 ks, ZP100 - vpravo 6 ks.

Pokiaľ sa vo vašej zbierke nachádzajú ultramarínové, alebo sivomodré známky hodnoty 125 h TGM 1920 s otlačkami hřebíčkov, poznáte niekoho kto ich má, alebo ste ich niekde videli. Pošlite mi fotografiu v čo najvyššom rozlíšení, tak aby bolo možné identifikovať ich ZP. Tento článok nie je autorsky chránený, práve naopak, zdieľajte ho a pošlite priateľom. Cieľom je, aby sa dostal k čo najviac filatelistom. O finálnej podobe schémy budem informovať každého, kto prispeje svojim záujmom o danú problematiku. Skladať z črepín mozaiku minulosti naozaj nemusí dávať každému zmysel. Ak vás to však zaujalo, tak sa pridajte.

Literatúra:
[1] Žampach F., Šnoflák A. – Filatelie č.12/XXV, ročník 75, str.367-368, Praha, 1975
[2] Šnoflák A., Žampach F. – Plating Guide for the TGM 125 h, Wincester WI, 2007
[3] Češelka M., Tlačové dosky a otlačky upevňovacích klincov na známkach 125 hal TGM 1920,  Zpravodaj SSCSKZ č.93, 2020