Slnko na poštových známkach

Už mi niekoľko ľudí, trošku znalých v astronómii, pri otázke: Ktorá hviezda je najbližšie k našej Zemi, odpovedalo, že je to Proxima Alfa zo súhvezdia Centauri. Tá je od nás vzdialená viac ako 4 svetelné roky, a akosi pritom zabudli na to, že naším denným spoločníkom od rána do večera ja k Zemi bližšie naše Slniečko. A z neho sa k nám dostane svetlo iba za pár minút – len 8 a ešte k tomu 20 sekúnd. Slnko, ktoré je centrálnou hviezdou nášho systému, ako to prvý tvrdil poľský astronóm Mikuláš Koperník, je avšak úplne podradnou hviezdou nielen Mliečnej dráhy ale aj celého vesmíru. A pritom Slnku vďačíme za všetko: za svetlo, teplo a život na Zemi. Keby nebolo Slnka – no škoda pomyslieť. Význam Slnka si ľudia uvedomili už dávno, až tak, že sa dostalo do ľudových piesní (Sadaj, slnko sadaj, sadaj, sadaj...) alebo v nedávnych totalitných časoch bola dokonca revolučná pieseň Hej, hej slnko vychodí... (ktorá končila... za práva pracujúcich strana sa borí) znelkou bratislavskej rozhlasovej stanice. Ako je to teda so Slnkom na známkach?

Dostalo sa tam napr. na známkach našich klasických Hradčian ako symbolické Slnko vychádzajúcej slobody. Majstrovi Muchovi nevadilo, že podľa astronomických zákonov tam nikdy nemohlo byť, proste „licencia poetica“. Podobne je Slnko zobrazené na viacerých známkach s roľníkom, ktorý orie pole (známka Argentíny) alebo na známej francúzskej Rozsievačke alebo na známkach Litvy. Dostalo sa aj do štátnych znakov, napr. Rumunska, alebo niektorých zväzových republík bývalého ZSSR. Podobnú funkciu ako vychádzajúca sloboda má aj na československej známke z Partizánskeho hárčeka. Japonsko ho má dokonca v červenej farbe v bielom poli vo svojej štátnej zástave.

To, že je Slnko obrovská vodíková plynná guľa s neustále prebiehajúcou jadrovou reakciou, neprekáža umelcom, tvoriacim známky, aby mu dávali ľudské rysy, viď napr. známky k Svetovej výstave Praga 1978 od J. Švengsbíra alebo na francúzskej známke ku spoločnej emisii UPU Prázdniny. Keď bol vyhlásený v rokoch 1964-1965 Medzinárodný rok pokojného Slnka, viacero krajín vydalo známky, ktoré Slnko zobrazovali s astronomickou presnosťou , teda s niektorými detailami, zobrazujúc korónu, jeho magnetické pole, slnečné škvrny (objavil ich taliansky učenec Galileo Galilei, na čo takmer doplatil vlastným životom, lebo podľa učenia cirkvi boží výtvor nemohol byť pošpinený so škvrnami) a pod.

Rovnako sú príležitosťou k zobrazeniu tejto hviezdy aj pravidelne sa opakujúce slnečné zatmenia (úplné, minimálne 2x za rok, ale žiaľ vždy na inom mieste), čo sú vlastne zákryty Slnka našim súputníkom Mesiacom. A viditeľná farba slnečného svetla je iba zdanlivo biela, čo je však v skutočnosti zmes 7 základných farieb od červenej po fialovú, ako ich poznáme z dúhy, čo zasa objavil anglický fyzik Isaac Newton rozkladom slnečného svetla trojbokým hranolom. Aj to nájdeme napr. na mongolskej známke.

A naposledy spomeniem Slnko, vlastne ani nie Slnko ale slnečnicu, ktorá sa za ním denne otáča, ako symbol filmového festivalu Ekotopfilm v Žiline na slovenskej známke alebo ako zdroj peľu pre včelu na bulharskej známke.

Podobných príkladov by sa našlo oveľa viac, uvádzam ich viac-menej náhodne ako príklady a bez vedeckej presnosti . (To pre prípadných kritikov). A nakoniec: množstvo vydaných známok, ich rôznorodosť dáva možnosť napr. mladým filatelistom na ich triedenie podľa viacerých hľadísk a tým aj vytvorenie neobyčajného mládežníckeho exponátu. Pokúsite sa o to, mládežníci?