Slovensko 2008 - Leden-únor

15 rokov Slovenskej republiky


Číslo emisie: 413
Deň vydania: 01. 01. 2008
Nominálna hodnota: T1 50 g
Rozmery známky: 44 mm x 27 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 50
Počet známok v sérii: 1
Autor výtvarného návrhu známky: Peter Augustovič
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha
Technika tlače: Ofset
Náklad známok: 0,3 mil

Označenie T1 50 g zodpovedá tarife pre list 1. triedy do 50 g v tuzemskom styku.

Samostatná a suverénna Slovenská republika patrí k najmladším štátom sveta, hoci Slováci patria k najstarším obyvateľom Európy. V dôsledku nepriaznivých geopolitických a historických okolností svoju suverénnu a nezávislú štátnosť dosiahli až 1. januára 1993, teda pred 15 rokmi. Predkovia dnešných Slovákov kompaktne a nepretržito obývali územie dnešného Slovenska od konca 5. storočia. V 9. storočí vytvorili silný ranofeudálny štát, v ktorom boli položené základy štátnosti viacerých stredoeurópskych národov a základy slovanskej kultúry a literatúry. Tento štát na začiatku 10. storočia zanikol, avšak celé generácie Slovákov sa k nemu hlásili a hlásia ako k základnému prvku a počiatku národných štátoprávnych dejín. Ďalších takmer tisíc rokov Slováci žili v Uhorskom kráľovstve, kde sa po vzniku moderného nacionalizmu na konci 18. storočia snažili získať autonómiu a samosprávu. Keďže ústredná vláda Uhorského kráľovstva nevyhovela tejto požiadavke a naopak snažila sa z kráľovstva vytvoriť jednotný maďarský štát, Slováci na konci prvej svetovej vojny r. 1918 vytvorili spoločný štát s Čechmi – Česko-Slovenskú republiku. Keďže ani Česko-Slovenská republika nebola schopná vyriešiť všetky otázky vzájomných vzťahov, rozhodli sa r. 1992 českí a slovenskí politici mierovo a pokojne rozdeliť Česko-Slovensko a vytvoriť dva samostatné štáty. Spoločný štát zanikol 31. decembra 1992 a samostatná Slovenská republika bola vyhlásená 1. januára 1993.
Známka zobrazuje mapu Slovenskej republiky, zvýraznenú slovenskou národnou trikolórou. Vo vnútri hraníc sú zvýraznené symboly ôsmich sídelných miest krajských samospráv, na ktoré je Slovenská republika vnútorne členená. Pozadím známkového poľa je štylizovaný emblém Európskej únie, ktorej sa Slovenská republika stala členom r. 2004. Obálka prvého dňa ukazuje umiestnenie Slovenskej republiky v Európe. Námetom pečiatky je vrch Kriváň, ktorý sa považuje za neoficiálny emblém Slovenska.

---

Veľká noc 2008



Číslo emisie: 414
Deň vydania: 28. 02. 2008
Nominálna hodnota: T2 50 g
Rozmery známky: 27 mm x 34 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 50
Počet známok v sérii: 1
Autor výtvarného návrhu známky: Katarína Vavrová
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha
Technika tlače: Ofset
Náklad známok: 3 mil.

Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky (tiež Pascha z latinčiny a pesah z hebrejčiny) je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorým si kresťania na celom svete pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Podľa kresťanskej tradície sa táto udalosť stala na tretí deň po jeho ukrižovaní, niekedy medzi rokmi 27 a 33 po Kr.
Veľká noc v katolíckom liturgickom kalendári začína vigíliou Nedele Vzkriesenia, trvá päťdesiat dní až do Turíc, a končí slávnosťou zostúpenia Ducha svätého. Zaujímavosťou tohto sviatku je fakt, že patrí k tzv. pohyblivým kresťanským sviatkom, ktorého presný dátum každoročne určuje cirkev. Cirkevné autority sa pritom neriadia solárnym kalendárom, ale veľmi archaickým – lunárnym kalendárom. V západnej kresťanskej tradícii sa Veľká noc stanovuje v období medzi 22. marcom a 25. aprílom (vrátane), pričom platí, že ide o nedeľu po prvom splne mesiaca v období po dni jarnej rovnodennosti (21. marec).
Najstaršia historická správa o slávení Kristovho zmŕtvychvstania pochádza z 2. storočia po Kr. Tento kresťanský sviatok významovo nadviazal na pôvodný židovský sviatok pesah, ktorý pripomína starozákonný odchod Izraelitou z Egypta pod vedením Mojžiša.
Hlavným symbolom Veľkej noci je baránok. V kresťanstve symbolizuje baránok Ježiša Krista, ktorý svojím obetovaním „sníma hriechy sveta“. K ďalším kresťanským veľkonočným symbolom patrí kríž (pripomínajúci ukrižovanie), oheň (symbolizujúci víťazstvo nad tmou a smrťou) a svieca (ako symbol vzkriesenia). V slovanskom prostredí sa do symboliky veľkonočných sviatkov premietli aj archaické tradície spojené so sviatkami jari a oslavami plodnosti. V ľudových veľkonočných zvykoch na Slovensku sa stretávame s hodovaním, maľovaním vajíčok, pletením vŕbových korbáčov a tzv. „oblievačkou“ na Veľkonočný pondelok. Na strednom a západnom Slovensku prevažuje tzv. „šibačka“ (teda symbolické a zábavné šibanie dievčat a žien korbáčom), kým na východnom Slovensku prevláda polievanie. Tieto ľudové zvyky sa stali námetom pre tohtoročnú emisiu známky Veľká noc.