Spacefillers

Keď sa koncom 19. storočia stalo zbieranie známok rozšírenou záľubou, viaceré filatelistické firmy začali vydávať albumy s predtlačenými známkami, kde úlohou zberateľov bolo zaplniť jednotlivé políčka. Niektorí zberatelia takéto albumy používajú dodnes, tí z nich, čo sú počítačovo zdatní, si ich pripravili i pre svoje zbierky ZZ. Zberatelia celistvostí túto možnosť zjavne nemajú, resp. svojím rozsahom (a finančnými nákladmi) je nezmyselná.

Rýchlo sa však ukázalo, že niektoré známky sú absolútne alebo relatívne nedostupné. A keďže prázdne miesta v albume nepôsobia esteticky, hľadali sa náhrady na ich zaplnenie = spacefillers. Pokúsme sa na túto problematiku pozrieť z pohľadu geografilatelistu. Tento pohľad bude individálne závisieť od toho, do akej miery ste výlučne filatelista, alebo je pre vás dôležitý najmä geografický pohľad.

Ak ste ortodoxný filatelista, tak ďalšie odstavce ani čítať veľmi nemusíte. Jediným kritériom je pre vás väzba na poštu, v lepšom prípade ešte na telegraf a telefón. Nedostupné známky môžete nahrádzať rekomendačnými nálepkami či frankotypmi, celistvosti podacími lístkami, telegrafickými blanketami, alebo i ústrižkami od združeného inkasa či účtami, ktoré chodíte platiť na poštu. Zaujímavá by bola aj zbierka vkladných knižiek Poštovej banky - najlepšie vlastných.

Ak však inklinujete viac ku geografii, ponúkam vám nasledovný pohľad na akceptovateľnosť spacefillers, založený na dlhoročnej, už 50-ročnej, praxi zbierania ZZ. Že sú lepšie ako prázdne miesto vo vašom albume sa však musíte rozhodnúť sami. Tento pohľad je samozrejme odlišný od výhradne filatelistického pohľadu, rešpektujúceho len neporušené pravé známky a je hierarchicky usporiadaný od najvhodnejších spacefillers po tie najmenej vhodné, abstrahujúc od tých nemnohých zberateľov ZZ, ktorí majú prakticky neobmedzené prostriedky na nákup overených nepoškodených poštových známok, či dokonca celistvostí.

1. falzá ku škode pošty – sú v drvivej väčšine prípadov hodnotnejšie ako pravé známky, samozrejme pokiaľ poštou skutočne prešli. Angličania majú pre ne výraz counterfeits.

2. dotlače sú často na nerozoznanie od pôvodných známok, takže pokiaľ nezbierate vývoj ZZ, sú univerzálne použiteľné.

3. známky poškodené – z pohľadu zdokumentovania ZZ sú neodškriepiteľne v poriadku. Filatelistický pohľad, dokumentovaný napr. nevhodnosťou zaradenia do výstavného exponátu, je iný.

4. novotlače sú známky, ktoré sa na filatelistický trh dostávajú zväčša až vtedy, keď už pôvodné známky stratili platnosť. Neraz sú tlačené z pôvodných dosiek, mávajú niekedy rozdielnu farbu. Inokedy sa zmení veľkosť, prípadne sa urobia drobné úpravy do vzhľadu známky.


5. klasické falzá, teda produkty renomovaných falzifikátorov ako Jean de Speratti (1884-1957) či Francois Fournier (1846-1917). Tieto sú často tiež drahšie ako pravé známky.

6. artstamps a kolky sú zaujímavé vtedy, ak pre príslušné územie neexistuje známka poštová, telegrafická ani telefónna. O tom už bol článok v Spravodaji č. 49. Predovšetkým artstamps sú dnes na internetových aukciách hitom, záujem je trvale o britské ostrovčeky, ex ZSSR a aktuálne o somálske a sudánske provincie či o spojenecké armády v Iraku a Afganistane.


Ohlas na článok o postsovietskom Moldavsku, uverejnený v Spravodaji č. 51, potvrdzuje i záujem našich členov, informácia J. Marka na jarnom stretnutí 2010 potvrdila poštovú použiteľnosť postsovietskych provizórii minimálne aj v Rusku a na Ukrajine. Pochyby už dávnejšie nie sú o Estónsku, Kazachstane, Kyrgyzsku, Moldavsku, Lotyšsku...


Nemýľme si však artstamps s nálepkami z banánov, obalmi zo žuvačiek či ďalšími obrázkami len preto, že sú vytlačené na papieri. Z definície artstamps vyplýva, že musia vyzerať ako poštové známky. Nedajme si nahovoriť, že skutočnou známkou pre zbieranie ZZ je len známka poštová. Aj J. Marek vo svojich obsahovo vynikajúcich Filatelistických atlasoch eviduje tiež artstamps.

Samostatná kapitola, a to je podstata tohto článku, sú náhrady za známky vzácne, resp. nedostupné. Je to kategória prirodzene relatívna, možno na ňu nazerať buď z hľadiska katalógového záznamu alebo fyzickej nedostupnosti, ktorá sa však už dnes dá vyjadriť v peniazoch. Otázka je teda, od akej čiastky budeme považovať známku za nedostupnú, a teda aspoň pre evidenčné účely v chýbenkách „nahraditeľnú” spacefillerom. Logika tohto pohľadu je založená na predpoklade, že i pre vás je zaujímavejšie získať povedzme 1500 ZZ ako jednu pravú bazilejskú holubičku, pričom náklady sú probližne rovnaké, ale na získanie holubičky stačí jediný telefonát do Ženevy alebo Paríža....Pri diskusii s viacerými poprednými zberateľmi ZZ (J. Balogh, V. Tichý...) sme sa zhodli na limite cca 5000 Kč, resp. 200 Eur. Samozrejme časom sa toto číslo bude meniť, rásť.

To v praxi znamená, že dnes (v roku 2010) zo 780 ZZ FAZZu sú spacefillerom nahraditeľné (a u väčšiny zberateľov ZZ, hoci často nevodomky, aj skutočne nahradené) 4 katalógovo drahé ZZ (Bazilej, Zurich, Ženeva a Scind) a 3 nedostupné (Buchara, Chorezm a Mosquito). Ak pri svojom zbieraní používate niektorý aktualizovaný zoznam ZZ (viď napr. www.postoveznamky.sk/znamkove_zeme.php), tak okrem niektorých drahých zemstiev a nedostupných čínskych oblastí sem určite patria aj poštová Shahpura, Andamany a Nicobary, Choco, Campeche a tucet uzavrime napr. Španielskymi Marianami.


Všetky ďalšie druhy reprodukcií známok – nazvime ich fotokópie bez ohľadu na skutočnosť, akou technikou boli vyrobené, sú vhodné len pre začiatočníkov v záujme ich vzdelávania. Veď nie sú o nič lepšie, ako už v albumoch predtlačené obrázky.

Problémom môže byť, že aj nejeden „popredný” zberateľ ZZ si naivne myslí, že má v zbierke len pravé známky a teóriu spacefillers odsúdi. Možno by však zmenil názor, keby si dal overiť pravosť svojich známok - popri už uvádzaných drahých a nedostupných ZZ odporúčam napr. väčšinu staronemeckých a starotalianskych štátov, Carúpano, Cordobu či Suez. ZZ, vzniknuvšie pretlačami, si môže každý pridať podľa vlastného výberu. Sortiment je veľký. A len tak mimochodom - ak zbierate celistvosti, tak pravdepodobnosť, že sú pravé, nie je o nič väčšia ako u známok. Naopak. Keďže sú obyčajne podstatne drahšie ako jednotlivé známky, sú pre falšovateľov príťažlivejšie (viď LK V).


A na záver minislovníček angličtiny – falošná známka je forgery. Fake má širší význam, zahŕňa navyše aj známky pozmenené. Teda falošný Modrý Maurítius je forgery, ale falošné Mosquito je fake.