Spoločný menovateľ - smrť na mieste činu

Častými a bohužiaľ smutnými príbehmi v ľudskej histórii sú vraždy nepohodlných. Nevyhýbajú sa ani čelným predstaviteľom štátov- sú to atentáty na panovníkov, prezidentov či politikov či verejných činiteľov. Bývajú starostlivo pripravované. Vyrozprávame Vám tri príbehy, ktorí sa stali rôznom čase na rôznych miestach našej planéty. Všetky majú rovnaký scenár hoci medzi prvým a tretím príbehom už ubehlo takmer tisíc rokov. Majú aj spoločný menovateľ – smrť páchateľov na mieste činu.

Prvý sa odohral v strede Európy 4. augusta roku 1306. Jeho výsledkom bola nielen smrť mladého kráľa. ale aj vymretie po meči celého kráľovského rodu. Scénu dejín opustil významný panovnícky rod v Čechách – Přemyslovci. Stalo sa to v na Morave v Olomouci.


Takto o príbehu píše kronikár v Zbraslavskej kronike.
„Divíme se všichni, že se dosud až dodnes neví, kdo byl najisto pachatelem tak nezměrné hanebnosti. Byl však spatřen jakýsi rytíř, řečený Konrád z Botenštejna, rodem Durynk, jak vyskočil z paláce, drže v ruce zkrvavený nůž, a utíkal; a ti, kteří byli venku, ho chytili a jako vraha králova zabili, dříve než mohl promluvit nějaká slova. Zda byl on nebo jiný vinen, nevím, ví to Bůh, to však vím a je to známo celému světu, že záhuba onoho mladého krále způsobila vzrůst nesčíslných útrap.“

Dodnes záhada vraždy nebola objasnená. 16. ročný panovník bol s vojskom na ceste do Poľska urovnať akýsi spor. Prenocoval v Olomouci. Stráže bezprostredne na to prichytili člena kráľovskej družiny Konráda z Mulhova, ako vychádza z kráľovskej komnaty so zakrvaveným nožom. Pravdepodobne ubili k smrti toho nepravého. Konrád išiel pravdepodobne ohlásiť vraždu. Bol tak nepohodlným svedkom. Vrahovia boli pravdepodobne z vysokých politických kruhov.

Druhá vražda v čitateli ktorej bola smrť páchateľa na mieste činu sa stala roku 1934. Počas štátnej návštevy Francúzska bol zavraždený juhoslovanský kráľ Alexander I. Karadodovič. Kráľovrahom bol bulharský revolucionár Vlado Černozemský, ktorý bol strážou na mieste zastrelený. Vtedy bol zblúdilou guľkou zabitý aj francúzsky minister zahraničí Louis Barthou.

Tretia bola prvá vražda v prvom celosvetovom televíznom prenose. Obeťou bol americký prezident John Fitzgerald Kennedy.


Stalo sa tak na Dealey Plaza v texaskám Dallase ruku 1963. Domnelého atentátnika amerického námorníka Lee Oswalda priamo vo väznici zastrelil gangster Rubby. Strojcovia atentátu boli dôslední. O niekoľko dní aj on, ako nepohodlný svedok, zahynul guľkou vraha.
Vládnuť je rizikové povolanie. Príbehy zakončíme vetou jedného z vrahov rímskeho cisára Juliusa Ceasara Bruta, ktorý na prekvapivú otázku umierajúceho adoptívneho otca„ odpovedal „Aj ty, môj syn“? odpovedal : „Takto zomierajú tyrani“!