Zaujímavý historický - (aj poštový?) dokument

Na výmennej schôdzke klubu filatelistov som získal zaujímavý dokument, ktorý ukazuje - na rozdiel od českých zemí - zložitosť situácie na Slovensku po skončení I. svetovej vojny. Ako je známe, tá skončila porážkou ústredných mocností a rozpadom Rakúsko - Uhorskej monarchie v roku 1918. Jedným z dôsledkov rozpadu bol aj vznik nových štátov v Európe vrátane vyhlásenia Československej republiky. Problémom bolo stanovenie najmä južných hraníc Slovenska, čo víťazné mocnosti riešili v decembri 1918 vytvorením prvej demarkačnej čiary tzv. Pichonovou nótou.

Československé vojsko a legionári začali postupne od Skalice s obsadzovaním územia celého Slovenska. Provizórnu hranicu Slovenska a Maďarska tvoril Dunaj, tok rieky Ipeľ a potom od západu k východu viedla hranica po rieku Uh. Obsadenie tejto čiary pripadlo čs. streleckej divízii gen. G. Borianiho a talianskemu legionárskemu zboru s plukmi č. 33, 34 a 39. Jednotky talianskych legionárov v mnohom zabezpečovali úlohy finančnej stráže, četníctva a vykonávali aj pohraničnú strážnu službu na provizórnej hranici, ktorá sa ešte za pokojnú nedala považovať ani zďaleka.

Dokumentuje to lístok Rk. farského úradu v Hrachovišti a Vaďovciach (Nitrianska stolica) z 5. februára 1919, ktorý v „čisto cirkevných záležitostiach“ vyslal miestneho farára do Arcibiskupskej kancelárie v Ostrihome a prosia, aby „posla – listonoša“ Samuela Hlatka „odtiaľ naspäť prepustili“. Cestu do Ostrihomu absolvoval listonoš dňa 8. 2. 1919, potvrdzuje to rukopisná poznámka „Přechod“ s rovnakým dátumom, podpisom a okrúhlou červenou pečiatkou so stredovými iniciálkami ČS 3. bataliónu 39. regimentu ESPLORATORI C.S. Vnútorná časť kruhovej pečiatky je čiastočne nečitateľná – COMA... (Komárno?)

Spiatočnú cestu listonoša potvrdzuje dvojriadková fialová pečiatka „Československé nádražní velitelství v Parkány – Nár 8 / 2 19“ s poznámkou „Zpět“ a podpisom. Jednotky československého vojska obsadzovali vnútrozemie Slovenska, a tak bola táto vojenská akcia svojou povahou nielen obsadzovacia, ale aj oslobodzovacia, ktorá skončila obsadením Slovenska 20. januára 1919.

Z uvedených dôvodov aj z obsahu písomnosti je oprávnený predpoklad domnievať sa, že dokument popri svojej nesporne významnej dokumentačnej hodnote udalostí takmer spred sto rokov má aj svoju poštovo-historickú hodnotu.