Zberateľ: Pozdravné lístky Ruskej pošty

U nás, na Slovensku, v podstate nemáme poštovú (filatelistickú) produkciu určenú na rôzne slávnostné dni, sviatky či iné udalosti, ktorá by sa im priamo venovala. Obchody i stánky sú síce plné rôznych takýchto produktov, ale úplne obchádzajú poštovú či filatelistickú účasť. A tak, ak chceme takéto želania niekam poslať, musíme dokupovať poštové známky.



Pred tromi rokmi ruská pošta začala vydávať nový reprezentačný filatelistický produkt na vysokokvalitnej polygrafickej úrovni. Sú to pozdravné či blahoprajné lístky s natlačenou poštovou známkou, ale s prečiarknutou hodnotou. Prečo sú na týchto lístkoch natlačené známky s prečiarknutou hodnotou? Pretože tieto lístky nemajú adresovú časť, nemajú charakter poštových lístkov, ale sa posielajú v poštových celinových obálkach. Natlačené známky na týchto obálkach majú rovnaký námet, aký je na lístku s prečiarknutou známkou. Samozrejme, táto známka je už platná, bez prečiarknutia hodnoty. Doteraz bolo vydaných 15 takýchto kompletov a zhodou okolností na všetkých je hodnota vyjadrená písmenom "A", čo je aktuálne poštovné za prepravu obálky v rámci Ruskej federácie.

Teda ide o suvenírový komplet, ktorý pozostáva z celinovej obálky s natlačenou, v podstate príležitostnou známkou a zloženého pozdravného štvorstranového lístka, na ktorom na poslednej strane je kópia známky z obálky s prečiarknutou hodnotou "A". Na prvej strane lístka je obyčajne aktuálna kresba (alebo fotografia), druhá a tretia strana je čistá (prípadne s malým nevýrazným ornamentom) na napísanie pozdravu alebo blahoželania. Na štvrtej strane, okrem už spomínanej známky, je vytlačený emblém Ruskej pošty a vydavateľa ruskej poštovej produkcie ИТЦ, "Марка" (ITC, "Marka", vydavateľské centrum Ministerstva spojov RF), ako aj údaje vydavateľa a medzinárodný čiarový kód. Údaje vydavateľa obsahujú rok vydania, názov tlačiarne, číslo a dátum schválenia, meno autora námetu, ale aj upozornenie, že predaj a zasielanie lístku bez obálky so známkou nie je možné.



Celinová obálka vydaná k Veľkej noci roku 2002

Ako som spomenul, do konca roka 2003 vyšlo 15 takýchto pozdravných, či blahoprajných obálok s lístkami. Väčšina z nich mala však viacero variantov. Napríklad prvý komplet s názvom "Ruže 2001" umožňoval zákazníkovi vybrať si až zo 104 variácií lístkov a z troch veľkostí obálok. Na všetkých obálkach a lístkoch bola však vytlačená jedna a tá istá známka. Každá z doteraz vydaných kompletov je venovaná inej príležitosti. Niektoré sa však opakujú a na známke je rozdiel len v roku vydania. Napríklad známka vydaná k Veľkej noci 2002 vyšla aj v roku 2003, rozdiel je len v roku vydania.

Na všetkých pätnástich známkach je okrem kresby a písmena hodnoty "A" uvedený názov štátu РОССИЯ - ROSSIJA, v azbuke (ruštine) a latinčine (angličtine) a aj rok vydania. Celinové obálky s natlačenou známkou boli vydané v troch veľkostiach: Obyčajné (klasické) 114 x 162 mm, s názvom euroštandard 110 x 220 mm a obálky dvojité 162 x 228 mm.



Lístok k Veľkonočnému kompletu (2002): Prvá strana lístka s ozdobnou kresbou (hore) a štvrtá strana lístka s kópiou príležitostnej známky z celinovej obálky s prečiarknutou hodnotou (dole)

K niektorým príležitostiam boli obálky vydané vo všetkých troch veľkostiach (napríklad blahoprajný námet "Ruže" vyšiel vo všetkých veľkostných formátoch - obyčajné s 12 námetmi, euroštandard so 66 a dvojitých s 26 námetmi lístkov), k iným len dve veľkosti obálok (Deň žien vo formáte klasickom a euroštandarde) alebo len v jednej veľkosti (Deň obrancov vlasti vo formáte euroštandard).

A aké námety majú známky na týchto doteraz vydaných celinových pozdravno-blahoprajných obálkach je vidieť v nasledujúcom prehľade:

1 * Ruže - 2001, 2 * Ruže - 2001, 3 * K narodeninám - 2001, 4 * Klinčeky - 2001, 5 * Ku dňu obrancov vlasti - 2002 1), 6 * Ku dňu 8. marca - 2002 2), 7 * K Veľkej noci - 2002 3), 8 * K sviatku jari a práce - 2002, 9 * Ku dňu víťazstva - 2002, 10 * Pozvanie - 2002 4), 11 * Novoročné hračky - 2002, 12 * Deň obrancov vlasti - 2003 5), 13 * Ku dňu 8. marca - 2003 5), 14 * K Veľkej noci - 2003 5), 15 * K sviatku jari a práce - 2003 5).

Poznámky: 1) Deň obrancov vlasti (День защитников Oтечеств) bol v Rusku (Sovietskom zväze) jeden z najpopulárnejších sviatkov (istá obdoba dňa žien). Bol a aj je dňom pracovného voľna. Je to akási obdoba niekdajšiemu nášmu Dňu armády alebo dnešnému Dňu hrdinov Dukly, aj keď u nás nebol a ani nie je voľným dňom. V Ruskej federácii sa tento sviatok oslavuje 23. februára. Pôvodne to bol Deň Červenej (neskôr Sovietskej) armády a 23. februára sa oslavoval preto, že v tento deň v roku 1918 bola založená Červená armáda. Tento sviatok bol dôvodom na vzájomné blahoželania. Doma mám takéto blahoželanie, ktoré dostal môj mladší syn od spolužiakov, keď bol žiakom moskovskej strednej školy. Pretože tento sviatok oslavovali generácie a ľudia si naň zvykli, ani súčasné demokratické vlády sviatok nezrušili. Jednoducho ho premenovali na Deň obrancov vlasti. Obdobná situácia je aj so 7. novembrom - niekdajším sviatkom výročia VOSR. Tento deň oslavovali celé generácie a boli dokonca dva dni pracovného pokoja. V Rusku toto výročie dnes neoslavujú, ale 7. november je stále štátnym sviatkom s dňom pracovného pokoja. Teraz má názov "Deň zmierenia".

2) Obálky s blahoželaním k 8. marcu boli vydané vo všetkých veľkostiach - v roku 2002 ich bolo spolu 32 a v roku 2003 29 kusov. Aj keď tento sviatok bol u nás v minulosti sprofanovaný, v Rusku sa stále teší veľkej popularite. Veď Medzinárodný deň žien nevymysleli Rusi (alebo komunisti), vznikol na popud štrajku amerických tkáčok a prvýkrát sa oslavoval v roku 1909 v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a v Dánsku. Vzťah k sviatku sa mení aj u nás. Napríklad v ankete Slovenského rozhlasu v relácii "Dobré ráno" na otázku či 8. marec oslavovať alebo nie, 127 poslucháčov sa vyjadrilo za a 20 proti. Tento sviatok žien každoročne pozdravuje aj pápež Ján Pavol II.

3) Ruský názov "С праздником Пасхи . 2002"

4) Mimoriadne zaujímavý počin. Tento lístok môže záujemca využiť na akékoľvek pozvanie - na stretnutie, oslavu narodenín, na svadbu, promóciu, krstiny alebo na akúkoľvek spoločenskú udalosť. Tieto celiny (lístky) existovali v Rusku už desiatky rokov, avšak vtedy mali natlačenú len výplatnú známku.

5) Tieto námety známok sú opakované vydania rovnakých známok z roku 2002.

Podobný produkt pošty by bol iste zaujímavý i v našich podmienkach. Vydavateľ slovenskej poštovej produkcie by mohol takto obohatiť poštovú aj filatelistickú ponuku. Možno predpokladať, že by sa stretla s porozumením a záujmom širokej verejnosti.

Vladímír Priputen

---