Zbierate ZZ?

Asi vás titulok tohto článku zarazí, ale odporúčam si ho prečítať a stanovisko k nemu mi môžte poslať elektronickou poštou na adresu valdpete@yahoo.com.

Názov známkové zeme (ZZ) zaviedol Filatelistický atlas známkových zemí (FAZZ) B. Hlinku a J. Muchu v roku 1971. Dovtedy sme dnešní päťdesiatnici a starší zberatelia, z ktorých už žiaľ mnohí medzi nami nie sú, používali termín „jedna známka zovšadiaľ“, ako sa dodnes používa v zahraničí (z anglického ASFE = A Stamp From Everywhere). Touto publikáciou, ktorá do tajov zbierania ZZ uviedla generáciu dnešných štyridsiatnikov a mladších zberateľov, sa skončila éra, kedy sme si každý vytvárali vlastné chýbenky a zbierali sme podľa osvedčenej zásady „meno na známke = ZZ“. Nehynúca zásluha tohto malého veľdiela bola nielen v inšpirovaní širokej filatelistickej verejnosti, ktoré vygenerovalo nových zberateľov ZZ, ale upozornilo i na niektoré ZZ (príkladom môžu byť Chorezm a Buchara), svetovými katalógmi neprávom zabudnuté, takže užitočné informácie, navyše doplnené prehľadnými encyklopedickými údajmi, si tu našiel i pokročilý zberateľ ZZ.

FAZZ, podľa určitých kritérii, ktoré teraz mení doc. J. Marek v sérii opäť prelomových publikácií abc známkových území (ABC), nalinkoval zbieranie 780 ZZ, pričom abstrahoval najmä od lokálnych vydaní. Vačšina zberateľov tento nemý diktát doby obišla zbieraním politického a geografického vývoja jednotlivých ZZ, zväčša i zbieraním rôznych druhov známok jednotlivých ZZ (poštová, telegrafická, telefónna, služobná, franšízová a pod.) a akoby natruc najmä zbieraním lokálnych známok, ignorujúc oficiálny pohľad, predstavovaný v tom čase časopisom Filatelie, odporúčajúci NEZZ (teda neznámkové známkové zeme, aký to paradox), nezbierať.

V roku 2007, teda o generáciu neskôr, sa na našom trhu objavuje nové prelomové dielo kolegu doc. J. Marka ABC, hoci dodnes len Európy, ktoré obdobnou abecedne zoradenou prehľadnou publikáciou o známkových územiach (čo je rozhodne prijateľnejší názov ako zeme, najmä v slovenčine), prináša poznatky, ktoré boli z veľkej časti vo FAZZe či už účelovo, alebo neúmyselne, neuvedené. Nadväzuje tak v prehľadnej a hutnej podobe na svoju sériu, nazvyme ich pilotných, filatelistických atlasov, ktoré sú síce so svojimi diagramami, zložitým číslovaním a obrázkami celistvostí výbornou pomôckou pre našich pokročilých členov, ale nevhodné pre širokú verejnosť. ABC (aspoň to európske) žiaľ abstrahuje od lokálnych vydaní a artstamps. Akoby sa však nedalo vyhnúť paradoxom, „zeme“ sú síce v názve vhodne nahradené „územiami“, ale v titule zostávajú známkové, hoci obsah tento názov neguje a pojednáva o územiach poštových. Pozrime sa preto bližšie na otázku, prečo územia voláme známkovými. Logicky preto, že buď na nich, alebo pre ne boli vydané známky. Čo je to však známka ?

Už dávno neplatí, že je to kúsok papiera, ktorý treba nalepiť na zásielku za účelom jej doručenia adresátovi. Dnes môžme známky (okrem základného delenia na poštové a nepoštové) deliť podľa použitého materiálu, účelu, veľkosti, vzhľadu a množstva ďalších podstatných či nepodstatných kritérii. Pre zbieranie ZZ by malo byť podstatné, že sa jedná o ceninu vydanú v mene poskytovateľa poštových (a kedže pošta začínala ako PTT, tak aj telegrafických či telefónnych) služieb, ktorú je možno na tzv. celistvosť prilepiť, alebo inak pripevniť.

Pošta, tak ako všetky iné odvetvia, prešla od roku 1840, kedy boli použité prvé poštové známky, určitým vývojom. Rozšírili sa služby (napr. o bankovnícke), došlo k racionalizácii, mechanizácii, automatizácii i komercializácii služieb. Na všetky tieto aspekty musí reagovať aj zberateľ ZZ. Ale ako ?

Bankovníctvo znamená šeky, faktúry a pod. Iste, existujú i zberatelia takýchto artefaktov, ale nemiešajme ich s filatéliou.

Racionalizácia priniesla napr. korešpondenčné lístky. Pokiaľ zbierate ZZ vo forme celistvostí, samozrejme celina je reprezentantom územia, ale nie známkového. Čo neuberá na kráse zbierania celinových území, ale čo to má spoločné so ZZ ? Iným príkladom racionalizácie sú však známkové zošitky. Obsahujú známky, tak sa do zbierky ZZ hodia. A sú niekedy povinným reprezentantom ZZ, ak pošta samostatné známky nevydala alebo nesú iný názov, ako obsiahnuté známky. Príkladom môžu byť Prune island a Petit St. Vincent roku 1976. Vynimočnosť Prune island spočíva v akutočnosti, ze ostrov bol premenovaný na Palm island, takže už ďalších známok Prune island sa nedočkáme.

Mechanizácia priniesla napr. frankotypy. Oficiálna filatélia ich uznáva ako plnohodnoté výstavné materiály, ale ruku na srdce, kto by už dal v zbierke ZZ prednosť frankotypu pred známkou ? Jedinou relatívne objektívnou výnimkou sú ZZ, ktoré známky nevydali, ale frankotyp používajú. Napr. ICRC, po našom Červený kríž, vo svojom sídle v Ženeve.

Automatizácia a pokrok v technike priniesli napr. výrobu známok na mieste podania, aj s uvedeným miestom pôvodu. Ich zbierka by bola obdobou zbierky doterajších nálepiek na doporučené listy – dá sa vytvoriť zbierka po jednej známke z každej (plnohodnotnej) pošty na svete. Klobúk dolu pred tými, ktorým sa to podarí. Zbierka nálepok na doporučené listy, ktoré nie sú ceninami, však patrí medzi Cinderellas.

Komercializácia priniesla záplavu obrázkových známok (na roziel od výplatných a štátno-propagačných, resp. príležitostných), ktoré sú z poštového hľadiska úplne zbytočné, ale čo by už bez nich zbierali námetári ? Tak aj zberatelia ZZ ich nutne vzali na milosť, najmä ak zbierajú známku č. 1, alebo známku s mapou, štátnym znakom, vlajkou a pod. Jedným z typov obrázkovej známky je aj aršík. Opať z poštového hľadiska zbytočnosť, ale komerčne úspešná. Aršík je plnohodnotným predstaviteľom známkového územia (veď obsahuje známku) a mať po jednom aršíku z každej ZZ, pokiaľ nejaký vydala, by iste neopovrhol žiadny zberateľ ZZ. Ale nikoho nenahováram (aršíky na môj vkus zaberajú príliš mnoho miesta, ale to je môj subjektívny pohľad), každý si môže zbierať také známky, aké mu vyhovujú. Výnimkou pre zberateľov ZZ sú tie územia, ktoré nevydali známky, ale len aršíky (podľa klasickej zásady meno = ZZ). Zatiaľ sa mi podarilo zistiť nasledovné ZZ: Iles Eparses de l´Ocean Indien, Anguilla Outer Islands a Remote islands of the South Atlantic. Už uvádzané Petit St. Vincent a Prune island sú tiež aršíky, vydané aj formou známkových zošitkov, takže sú do zbierky ZZ zaraditeľné v ľubovoľnej forme. Ak viete o ďalších, prosím o informáciu.

Precancels, hoci na poštových známkach štátov, majú použitie len miestne. Sú to teda známky lokálne. Dnes už ich je toľko, že sa prakticky nedajú kompletne zozbierať, ale mať po aspoň jednej z každého štátu USA alebo Kanady je iste zatraktívnením každej zbierky ZZ.

Ešte pár slov o nepoštových známkach. Pre potreby zbierania ZZ ich môžme rozdeliť na Artstamps a Cinderellas.

Artstamp je umelecké dielo, ktoré ma vzhľad a atribúty ako poštová známka, ale ňou nie je, nakoľko nebolo vydané za účelom úhrady poštových (resp. PTT) služieb. Patrí medzi širšiu skupinu Cinderellas, čo sú zase diela vo veľkosti približne ako poštové známky.

Kolok, tiež súčasť Cinderellas, je oficiálnou ceninou, často graficky hodnotnejšou a ťažšie falšovateľnou ako známky poštové. Sú vynikajúcim reprezentantom územia, dokonca známkového, ale keďže sa zaoberáme zbieraním známok poštových, tak do zbierky ZZ patria len vtedy, ak poštová (popr. telegrafická či telefónna) známka (aršík, známkový zošitok, precancel...) neexistujú. To je príklad mnohých indických feudálnych štátov či argentínskych provincií. Nevhodné je napr. nahradenie poštovej známky Mosquita kolkom, úplne na smiech (či zaplakanie) je nahradenie poštovej známky argentínskej Cordoby kolkom (neraz) španielskej Cordoby.

Čo na záver ? Zrejme zbierame známkové územia, kedže ZÚ je však zaužívanou skratkou pre zastupiteľský úrad, odporúčam zostať pri skratke ZZ. Ak zbierate aj celiny, tak zbierate poštové územia (odporúčam skratku PÚ, aby sme vaše chýbenky ľahko odlíšili od chýbeniek zberateľov ZZ). Len pozor, celina známku v zbierke ZZ nenahrádza.

Takže sa tešme na ABC ďalších kontinentov, ale rozšírené o lokálne vydania a artstamps, ako tomu bolo v prípade úspešných pilotných filatelistických atlasov jednotlivých kontinentov, naopak ale očistené od celín. Ideálnym by bolo vydanie kompletného ABC celého sveta, ktoré môže dať podnet na zbieranie ZZ novej generácii filatelistov.