Život prináša paradoxy

Pri mojom „upratovaní“ filatelistických dokladov a časopisov som natrafil na pár voľných listov, zrejme z nejakého spravodajcu východoslovenských filatelistov, pretože chýbala titulná strana. Bol tam článok s fotografiou z letného sústredenia košických mladých filatelistov, ktorý organizoval v Rožňave riaditeľ centra voľného času (či vlastne vtedy pionierskeho domu) Dr. Štefan Burčo. Na fotografii boli s vedúcim tábora, v tom čase ešte vekom mladším (!) Ing. Jánom Maniačkom ako účastníci sústredenia mladí filatelisti Miroslav Gerec, Ján Maniaček a niekoľko ďalších mládežníkov. Chcel som hneď písať o tom, ako sa časy vo filatelii aj v krúžkoch mladých filatelistov zmenili – že prázdninové tábory sú už len spomienkou (chýbajú ochotní vedúci aj peniaze na ich organizovanie, že záujem o poštové známky klesá, deti sa preorientovali na iné aktivity atď.)

Ako veľké pozitívum som mienil poznamenať, že zo skupinky mladých filatelistov na fotografii sa stali významní slovenskí filatelisti a vystavovatelia, veď Ing. Gerec je predsedom komisie slovenskej známky, publicistom a vášnivým špecialistom slovenských poštových známok a Ing. Ján Maniaček je skúseným vystavovateľom exponátu s tematikou ľadového hokeja. Aby nenastával omyl s rovnakými menami, tak za menom prvého Ing. Jána Maniačeka pribudla skratka st.

Príspevok som nestihol. Predbehla ma smutná telefonická správa predsedu ZSF Miroslava Ňaršíka, že Ing. Ján Maniaček st. vo veku 84 rokov zomrel.

Budeme všetci na neho spomínať iba v dobrom ako na organizátora filatelistického života s mládežníkmi najprv v Košiciach a potom v Nitre. Úspešne viedol krúžok mladých filatelistov v CVČ Domino v Nitre, niekoľkokrát patril k hlavným animátorom kongresov mladých filatelistov, ktoré sa uskutočnili v Nitre, vždy priložil ruku k dielu pri organizovaní filatelistických výstav, inauguráciách známok, propagoval príležitostné poštové pečiatky, vydával každoročne publikáciu o slovenských filatelistických motívoch atď.

A nemôžem zabudnúť, či vlastne musím poďakovať za to, že na pamätnom podujatí námetovej komisie ZSF, konanej v Pedagogicko-psychologickej poradni v Trnave, zobral „pod krídla“ svojich námetárov ako subkomisiu slovenských tvorcov analogických pohľadníc na čele s MVDr. J. Molnárom, Ing. J. Grófom a Mgr. M. Šnircom, čím sa vlastne položili základy slovenskej organizovanej maximafílie.

A ako vášnivý námetár (a myslím, že aj predseda Klubu Milana Rastislava Štefánika v Nitre) bol tvorcom exponátu, ktorý môžeme označiť za filatelistický vystavovateľský epos – Milan Rastislav Štefánik. Osobnosť Ing. Jána Maniačeka st. si nesporne zaslúži viac, ako je tento skromný príspevok, o tom zrejme napíšu iní. Bude chýbať nielen nitrianskej, ale predovšetkým slovenskej filatelii. Nahradiť ho bude veľmi, veľmi ťažké. Česť jeho pamiatke!