O prvom slovenskom aerograme III.

Nezvládnutie nanášanie lepidla spôsobilo rad problémom, vrátanie oneskoreného uvedenia aerogramu do poštovej prevádzky.

Najprv sa pozrime na prvý slovenský aerogram z hľadiska rozdielneho nanášania lepidla.

I. a II. náklad aerogramu
Nanášanie lepidla na chlopne aerogramu zabezpečovali dvaja dodávatelia, ktorých výsledok vykazoval rozdiely a preto môžeme hovoriť o dvoch rozdielnych druhoch aerogramu.

I. časť nákladu - Na prvej časti nákladu je na chlopniach aerogramu lepidlo tmavšej farby. Nanesené je v nerovnomerných vrstvách, čo spôsobilo jej popraskanie a skrucovanie chlopní. Ďalším charakteristickým identifikačným znakom aerogramov prvej časti nákladu je šírka lepidla na hornej chlopni, ktoré je spravidla nanesená len do polovičky šírky chlopne (podľa autorovho zistenia šírka lepidla sa pohybuje od 7 do 17 mm). Rozdiely v kvalite naneseného lepidla sú pomerne veľké, preto na spoľahlivé identifikovanie aerogramov I. a II. nákladu odporúčam porovnať viac exemplárov.


Aerogram s vynechanou modou farbou (chýba ako podtlač mapy)


Aerogram s dvoma vynechanými farbami – červenou a čienou

II. časť nákladu - Pre nespokojnosť s kvalitou nanášanie lepidla na chlopne aerogramu bolo zastavené. Po zvážení vzniknutej situácie tlačiareň zadala túto činnosť inému dodávateľovi. Ten lepidlo tiež nanášal ručne, avšak kvalitnejšie, v tenšej vrstve (niekedy až v nedostačujúcej hrúbke na škodu funkčnosti), ale po celej ploche chlopní. Preto lep na druhej častí nákladu sa javí ako svetlejší a chlopne sú menej skrútené než bolo na prvej časti nákladu. Druhý dodávateľ navyše takmer celý náklad ním dokončených aerogramov poskladal, takže do obehu sa v nezloženom stave dostalo iba niekoľko sto kusov.

Dátum vydania aerogramu

Vydavateľ pôvodný dátum vydania aerogramu ohlásil na 29. október 1993, tzn. presne na deň 70. výročia prvých letov lietadiel Aero A-14 (Brandenburg) medzi Prahou a Bratislavou (pozn.8). Pre zmienené „nezvládnutie technológie výroby" bolo vydanie aerogramu odložené na 5.11.1993. Ani tento termín však nebol dodržaný a do poštovej prevádzky bol aerogram nakoniec uvedený až 19.11.1993 a to v nezloženom stave, údajne v množstve 1700 exemplárov prvej časti nákladu (pozn.9). Tento dátum môžeme považovať za deň vydania prvého slovenského aerogramu.

Aerogramy druhej časti nákladu (cca 39 tisíc kusov) sa dostávali do obehu postupne až od začiatku, presne neoznámeného dňa januára 1994 (z nich bol uskutočnený aj predaj a dodávky POFISu v novinkovej službe).

Tlačové nedokonalosti a odchýlky

Na prvých slovenských aerogramoch sa vyskytujú viaceré tlačové nedokonalosti a odchýlky, z ktorých chceme zberateľov upozorniť aspoň na najčastejšie sa vyskytujúce.

a) Farebné odtiene
Existujú farebné odtiene bledomodrej podtlače ako aj ďalších farieb. Zberatelia zaznamenali aj ojedinelé prípady vynechania farieb, ktoré unikli kontrole v tlačiarni. Farebné odtiene vznikli nedokonalosťou tlačiarenskej techniky.

ba) Výrobné chyby na známke
VCH 1 - Vodorovný posun farieb - výrazný na podperách a lanách medzi krídlami lietadla i texte „Prvá letecká pošta - 29. október 1923"
VCH 2 - Posun farieb ako v predchádzajúcom prípade, ale s výraznejším posunom na číslici „7" - od 0,1 mm do 0,5 mm
VCH 3 - Malá čierna bodka vpravo od číslice „7"
VCH 4 - Bledomodrý krúžok pod trupom lietadla prerušený spodným krídlom
VCH 5 - Bledomodrý krúžok pretínajúci tieň krídiel a trup lietadla
VCH 6 - Bledomodrý
krúžok pod písmenom „ó" v slove „október", najčastejšie v kombinácii s VCH 5
VCH 7 - Výrazný červený bod v priestore medzi číslicou „7" a pravým horným krídlom lietadla
VCH 8 - Bledomodrá bodka na ľavom konci horného krídla
VCH 9 - Ružový krúžok v číslici „7", najčastejšie v kombinácii s malou čiernou bodkou vpravo od číslice „7"

Na aerogramoch možno nájsť aj ďalšie výrobné chyby a s malým nadsadením možno povedať, že nejaká chyba sa vyskytuje skoro na každej známke. Uvedených deväť autor považuje za najčastejšie sa vyskytujúce (každá z nich bola zistená minimálne v 50 prípadoch). I keď väčšinou príčina vzniku chýb pramení z dôvodu posunu (rozpasovania) farieb a náhodnými nečistotami na tlačových valcoch, patria medzi charakteristické znaky známky na tomto aerograme.

bb) Výrobné chyby mimo známkového poľa
- Červený bod nad písmenami „SL" nápisu „SLOVENSKO". - Biely bod nad prvým písmenom „M" slova "AÉROGRAMME".
- Biely bod pod písmenom „CH" slova „CHlCAGO", čierny bod vľavo od písmena „N" slova „NEW YORK".
- Modrý bod nad druhým písmenom „M" slova „AÉROGRAMME“ a ďalšie.

Prehľad najznámejších výrobných chýb na známke aerogramu (reprodukcie zväčšené)
















VCH 7 - Najvýraznejšia výrobná chyba, v katalógu ZSF SLOVENSKO 2000 označená ako dosková vada









c) Rozmery aerogramu
Vydavateľom udané rozmery nezloženého aerogramu sú 185 x 365 mm. Autorom namerané rozmery pri vzorke niekoľko sto kusoch aerogramov boli 179 mm na šírku a 367 až 369 mm na výšku.

d) Odchýlky lepidla
O lepidle na chlopniach aerogramu už bola zmienka v pasáži o prvej a druhej časti jej nákladu. Ručné nanášanie lepidla na aerogram má charakteristické znaky nielen v podobe nerovnomerného a nepravidelného nanesenia, ale aj v podobe rôznych rozmazaných škvŕn na prednej strane aerogramu, vynechania lepidla na niektorej chlopni a vyskytujú sa aj aerogramy s úplne vynechaným lepidlom.

e) Odchýlky ryhovania
Vodorovné ryhované čiary sa na aerograme vyskytujú rôznej intenzity - od silnej a výraznej ryhy až po sotva viditeľnú priehlbinku. Ryhovanie sa vyskytuje z prednej alebo zadnej strany. Ojedinele sa vyskytuje ryhovanie aj s posunom smerom hore alebo dolu, ako aj dvojité ryhovanie.




Aerogram s dennou pečiatkou s dátumom dňa vydania 19.11.1993 a kašetom fy PHILASERVIS


Aerogram prepravený príležitostným letom na ZOH Lillehammer 1994


Aerogram prepravený v roku 1994 príslušníkovi jednotky UNPROFOR v Chorvátsku

Aerogram v poštovej prevádzke

Podľa výšky nákladu aerogramu väčšia časť nákladu bola určená na bežnú korešpondenciu. Aby sa tak mohlo stať, vydavateľ zabudol zabezpečiť niektoré elementárne veci: O vydaní aerogramu, jeho výhodách a spôsobu používania nedostatočne informoval pracovníkov pôšt i verejnosť. To malo za následok malý záujem o aerogramy zo strany verejnosti a takmer nulový efekt v poštovej prevádzke (pozn.10). Pokiaľ aerogram mal byť určený predovšetkým na zberateľské účely, potom stačilo ho vydať v podstatne nižšom náklade (porovnaj náklady československých aerogramov). Tak či onak, boli to zberatelia, ktoré aerogram najviac používali na korešpondenciu, najmä však ako zásielky na aerofilatelistické podujatia.

Zberateľské pohľady na aerogram

Najväčší záujem o aerogram prejavili zberatelia, ktorí súčasne boli aj jeho najpozornejšími posudzovateľmi a najprísnejšími kritikmi. Prístupy boli rôzne. Ako som v predchádzajúcej časti príspevku uviedol, aj aerogramy prekonali určitý vývoj a ich prvotné poslanie v poštovej prevádzke stále viac stráca na priorite, takže hmotnosť už nie vždy hrá rozhodujúcu úlohu (pozn.11). Dalo by sa diskutovať aj o vhodnosti formátu známky a jeho vytlačení viacfarebným ofsetom a ďalších otázkach, ale o týchto veciach som sa už priamo alebo nepriamo zmienil.

Za pozornosť stojí sledovať vývoj hodnotenia aerogramu v katalógoch. Prvý záznam o aerograme bol katalógu ZSF v roku 1994 [8], kde sa uvádzal len jeden druh a jeho rozlíšenie v nezloženom stave. V roku 1995 katalóg ZSF už rozlišoval I. a II. náklad, výrobné chyby, vynechané farby a čiastočne alebo úplne vynechané lepidlo na chlopniach. Katalóg z roku 1997 uvádzal rovnaké záznamy až na to, že už neuvádzal výrobné chyby. Na sledujúci katalóg z roku 2000 uvádza jednu výrobnú chybu a to ako DV – červenú škvrnu pod hodnotovou číslicou „7“ (v tomto príspevku označení ako VCH 7) ale naopak, už neuvádza aerogramy s čiastočným alebo úplným vynechaným lepidlo na chlopniach (pozn.12). Ako vidno, všetko sa vyvíja a možnosť ďalších zmien sa vopred nedá vylúčiť.




Aerogram vydaný Českou poštou k Medzinárodnej výstave poštových známok PRAGA 1998. Vydavateľ na aerogram použil známku s jednoduchším grafickým riešením a menej problematickou tlačovou technikou

Niekoľko slov na záver
Ako z načrtnutej problematiky prvého slovenského aerogramu vidno, objavil sa zaujímavý filatelistický objekt, ktorý zberateľovi poskytuje široké možnosti na špecializáciu, štúdium a ozrejmovanie rôznych okolností spojených s ich vydaním. Aj v tomto prípade sa potvrdzuje, že zberateľská činnosť je zložitá a na plecia zberateľov kladie vysoké nároky. Najmä v tom, že sa najviac môžu opierať sami na seba, na svoje poznatky a skúsenosti a na základe nich si stanoviť svoje zberateľské priority i poradie hodnotiacich kritérií. Lebo súčasná vydavateľská i zberateľská prax je stále zložitejšia a nie vždy to, čo sa označuje za „pravé orechové“ zodpovedá aj v skutočnosti. To však nie je nič nového.

V. K. Németh

---

Poznámky

Pozn.1) Názory odborníkov v tejto veci nie sú jednotné, podľa niektorých aerogram vznikol až v neskoršom období.

Pozn.2) Možno, že práve poškodzovanie aerogramov viedlo niektoré poštové správy k výrobe aerogramov zo silnejšieho a pevnejšieho papiera.

Pozn.3) Nedá sa vylúčiť ani možnosť, že o vydávanie aerogramov pošta prestala mať záujem z dôvodov vysokých nákladov na ich vyhotovenie (napr. známka sa na aerogram tlačila oceľotlačou z plochých dosiek a prejsť na lacnejšiu techniku z prestížnych dôvodov nechcela). Skutočnosť, že radikálne zvýšenie poštovného do zahraničia a zastavenie vydávania aerogramov sa udialo v čase najsilnejšej „normalizácie“ ponúkajú indície, že tieto opatrenia mohli mať aj politické pozadie. Napríklad podľa takej logiky, že prečo by štát mal uľahčovať a zvýhodňovať korešpondenciu s početne veľkou komunitou emigrantov, ktorá po okupácii Československa v roku 1968 sa ešte výrazne zväčšila?

Pozn.4) Sedem emisií bolo vydaných až v novembri a decembri 1993, z toho dve emisie - známka Umenie (Jozef Kostka) a výplatná známka Bratislava - boli vydané až posledný deň roka, na Silvestra 31.12.1993.

Pozn.5) Štatút štátnej tlačiarni cenín dostala bývalá tlačiareň Polygrafické závody, š.p., závod 04, Bratislava. Ako bola uvedená do režimu tlačiarne štátnych cenín, autorovi nie je známe. Podľa niektorých výsledkov jej činnosti však možno usúdiť, že veľmi nedostatočne, najmä čo sa týka dozoru a kontroly.

Pozn.6) Domnievam sa, že z námetu známky a doplňujúcej kresby by sa dalo aj viac vyťažiť. Napríklad v prípade zväčšenia formátu známky by lepšie vynikla kresba lietadla. Veľká voľná plocha aerogramu takúto príležitosť priam ponúka. Ale aj preto, že kvalita použitého papiera a technika viacfarebného ofsetu neumožňuje na malom formáte dostatočne vyniknúť detailným častiam kresby. Doplňujúca kresba tiež mohla byť zaujímavejšia, veď z Vysokých Tatier by sa určite dal zobraziť aj atraktívnejší motív. Ešte vhodnejšie by však bolo použiť námet s bezprostrednejším vzťahom k jubileu, ku ktorému bol aerogram vydaný (napríklad snímka alebo kresba letiska Vajnory, reprodukcia článku o prvom lete z dobovej tlače, pôvodného letového poriadku ČSA alebo propagačného materiálu).

Pozn.7). Napríklad spomínaný maďarský aerogram z roku 1983 vytlačený na kriedovom papieri.

Pozn.8) Slávnostné otvorenie leteckej linky ČSA sa uskutočnilo dvomi lietadlami – jedno na trase z Prahy do Bratislavy a druhé opačným smerom z Bratislavy do Prahy

Pozn.9) Pre nekvalitne lepidlo POFIS odmietol prevziať aerogram a zrejme len v záujme vyhnúť sa ešte väčšiemu škandálu vydavateľ nariadil uviesť prvú časť nákladu do obehu 19.11.1993.

Pozn.10) Situácia sa prakticky opakovala v roku 1998 s druhým aerogramom, ktorý už bol kvalitnejšie vytlačený a skladal sa aj iným spôsobom. Bol však vydaný ešte vo vyššom náklade (50 000 kusov), ale k zlepšeniu informovanosti a propagácie ani v tomto prípade neprišlo. Nesmieme zabudnúť, že uplatnenie aerogramov v poštovej prevádzke z roka na rok podstatne znižuje elektronická pošta.

Pozn.11) Doložiť sa to dá aj na českom aerograme, ktorí bol v roku 1998 vydaní k Medzinárodnej výstave poštových známok PRAGA 1998. Jeho rozmery, druh papiera i hmotnosť sú porovnateľné so slovenským aerogramom z roku 1993.

Pozn.12) Z katalógu bol záznam aerogramu s čiastočne alebo úplne vynechaným lepidlom vynechaný preto, lebo vraj existuje roztok, ktorý dokáže odstrániť lepidlo úplne bez stopy, čo umožňuje možnosť falšovania. Je to zaujímavé stanovisko autorov, pretože ak by sa malo riadiť touto zásadou, potom by z katalógov muselo zmiznúť mnoho záznamov... (zhodou okolností tento názor pramení z kruhov, ktoré presadzovali dodatočnú prítlač na kupóne známky J. Kostka ako samostatné vydanie a pamiatku tejto iniciatívy nám v katalógu pripomína neobsadenie čísla 108).

---

Literatúra:

[1] Kučera, V.: PRVÁ LETECKÁ POŠTA – 29.OKTÓBER 1923, Slovenská filatelia 11/1993, s.7-8
[2] Kučera, V.: NEUPRESNENÉ DÁTUMY VYDANIA, Slovenská filatelia 12/1993, s.6-7
[3] Adami,T.A.: IN PRAISE OF THE HUMBLE AEROGRAMME, Aerogramme Society, www.aerogramme.com
[4] Kasper, Jerome V.V.: World War II Airgraphs, Aerogramme Society, www.aerogramme.com
[5] Dušek, A. a kol.: PŘÍRUČKA PRO SBĚRATELE ČESKOSLOVENSKÝCH ZNÁMEK A CELÍN, ZČSF in NADAS, Praha 1988
[6] Šilhán, T.: ČESKOSLOVENSKÉ LETECKÉ CELINY, I. časť, Flatelistické příručky SČF 6, Praha 1988
[7] Németh, V.K.: VZNIK SLOVENSKEJ REPUBLIKY A JEHO ODRAZ VO FILATELII, Zberateľské state č.1, in Zberateľ 1/2003
[8] Olah, J. a kol.: Katalóg Slovensko 1993-1994, Slovenská filatelia 7-8/1994, s.38 Katalógy Zväzu slovenských filatelistov SLOVENSKO 1995, SLOVENSKO 1997 a SLOVENSKO 2000

TransEM-formovaný príspevok

V.K.Németh: PRVÝ SLOVENSKÝ AEROGRAM, časopis ZBERATEĽ´95, číslo 1/1995, s.12-15, vydala firma ALBUM v Bratislave. Pôvodný článok rozšíril a na použitie v elektronických médiách upravil autor, Bratislava, december 2005