Pedagogika v práci vedúceho krúžku mladých filatelistov VI.

Ďalšie vyučovacie metódy a ich charakteristika.

Dlhoročná prax a skúsenosti vedúcich KMF ukazujú, že úspechy v krúžku veľmi závisia od správneho využitia postupov a metód vyučovania, ktoré vedúci využíva pri osvojovaní jednotlivých tém učiva. Vyučovacie metódy sú cestou a spôsobom, akým vedúci uskutočňuje odovzdávanie vedomostí a utváranie návykov a zručností. Na každej hodine v KMF, podobne ako pri hociktorom vyučovaní, si môže vedúci vytýčiť tri hlavné didaktické, najvšeobecnejšie učebné ciele:

- dať členom KMF nové vedomosti a dosiahnuť ich úplné alebo aspoň čiastočné osvojenie
- vypestovať návyky a zručnosti
- upevniť vedomosti a zdokonaliť návyky a zručnosti
Dosiahnuť prvý cieľ vyžaduje prevážne použiť metódy a postupy typu výklad, ukážka, rozhovor. Druhý cieľ možno docieliť cvičením s nutným krátkym výkladom alebo vysvetlením a tretí cieľ dosiahneme opakovaním alebo samostatnou prácou členov KMF doma, s využitím filatelistickej literatúry, publikácií a príručiek, odborných časopisov a pod.

Úspešnosť jednej metódy závisí od jej kombinácie s ďalšími metódami. Napr. výklad najčastejšie kombinujeme s rozhovorom a ukážkou, cvičenie s ukážkou a vysvetlením. Výklad témy je nositeľom myšlienky, alebo významným prostriedkom výchovy a pôsobenia na city členov krúžku. Ústny prejav obsahuje nielen zmyslové, ale aj emocionálne informácie (intonácia hlasu, zmyslový dôraz, zníženie a zvýšenie hlasitosti, zafarbenie hlasu a pod.) Medzi hlavné druhy osobného výkladu patrí vysvetľovanie, rozprávanie a prednáška. Pri vysvetľovaní zaujímajú hlavné miesto úvahové postupy niečo vysvetliť, t.z. odpovedať na otázky typu “čo je to”, “prečo”, “čo majú spoločné a čo rozdielne tieto dva javy, predmety ?” Vysvetlenie najčastejšie kombinujeme ukážkou postupov a činností, pravidiel, názorných pomôcok a konkrétnych predmetov. ( Predložíme napr. 2 „rovnaké“ známky tlačené rôznymi tlačovým technikami, 2 známky jednej emisie s výrazne rozdielnou veľkosťou, ukážky známok Hradčian s viacerými druhmi kresby, 2 známky na rozličnom druhu papiera, ukážky filatelistických pomôcok, rozličné katalógy známok a pod.) Rozprávanie je prozaicko - popisný výklad učiva vedúceho s cieľom odovzdať fakty a závery, popis udalostí a javov. (Napr. viac razy spomínaný príbeh R. Hilla v zájazdovom hostinci, historky okolo objavov niektorých vzácnych známok, vznik ČSR a vydanie prvých známok s obrazom Hradčian, autonómia Slovenska a známka Modrý Štefánik a pod.)

Časový rozvrh rozprávania závisí od povahy témy a zloženia poslucháčov. Jeho trvanie 20 - 30 minút je naozaj maximálne, skôr by malo byť kratšie, lebo udržať pozornosť detí na taký dlhý čas je veľmi náročné pre akokoľvek vynikajúceho prednášateľa.

Prednáška je rozvinutý osobný výklad celého radu vzájomne spätých otázok na určitú plánovanú tému. Prednáška umožňuje dôkladne vysvetliť najzložitejšie pojmy, zákonitosti a deje. Dochádza tu k bohatej kombinácii prvkov rozprávania, analýzy javov, vysvetlenia, argumentov a zovšeobecňujúcich záverov.

Jej znakmi musí byť presvedčivosť výkladu, dobrá znalosť látky, názornosť a trvalosť zapamätania. Významnou podmienkou musí byť logika a zaujímavosť prednesu, jednoduchosť a jasnosť podania. Pre svoju náročnosť na poslucháčov prednášku v činnosti KMF však obmedzujeme na minimálnu mieru. Nevyhýbame sa jej vtedy, keď sa členovia KMF môžu zúčastniť prednášky významného filatelistického odborníka v klube filatelistov, v odbornej spoločnosti a pod. Vždy však zvážime jej dosah na mladých filatelistov, aby “vysoká škola filatelie” deti nenudila a náhodou aj neodradila od ďalšej činnosti.

Názornosť osobného výkladu dosahujeme v prvom rade konkrétnosťou učiva, témy a výraznosti jazykových prostriedkov a celého prejavu. Po druhé, správnou voľbou a využitím názorných pomôcok, ktoré premyslene kombinujeme s ústnym prejavom. Využívame skutočné druhy a typy pomôcok, ukážky albumových listov zo vzorových exponátov alebo exponátov úspešných vystavovateľov, prípadne ich reprodukcie. Ako pomôcky využívame aj schémy, napr. ukážky špecifických znakov jednotlivých druhov zúbkovania, tabuľky ( napr. výskyt použitia niektorých emisií známok na poštách alebo použitie viacerých rozmerov a druhov zúbkovania niektorých klasických známok), grafy (v zahraničných časopisoch sa často uverejňujú cenové vzostupy celých ročníkov známok alebo niektorých emisií), mapy a mapky ( v poštovej histórii poštových kurzov, zabratých území, známkové krajiny a pod.), plastické trojrozmerné predmety, historické predmety ako napr. poštové schránky, poštárske uniformy, historické listové váhy, poštové trúbky a pod.

Vhodným a dosť rozšíreným didaktickým postupom, ktorý zabezpečuje názornosť pri osobnom výklade, je pozorovanie. Pozorovaním na základe porovnania totožnosti a rozdielnosti získavajú členovia KMF nové poučky, pojmy a fakty. Porovnanie umožňuje nájsť známe v tom, čo deti dosiaľ nevideli a poznať nové aj v tom, čo videli mnoho razy, ale nik ich na osobitosti neupozornil. Tak napr. možno použiť na “objavovanie” známky s typmi Hradčian, prerušený chvost v slovenských služobných známkach, známky emisie „Ľudová architektúra” na rozlíšenie jednotlivých vydaní podľa druhu papiera a farebných odlišností, pozorovanie cenového záznamu známok v závislosti od výšky nákladu, napr. u tzv. viazaných hodnôt alebo pri vzácnejšom druhu a rozmere zúbkovania, zaujímavosti perforácie niektorých nových slovenských známok a pod. Spôsobom upevňovania učiva môže byť riadený rozhovor, ktorý môžeme používať veľmi často v každom KMF. Riadený rozhovor delíme na heuristický (podľa gréckeho - heuréka - objavil som! ), rozvinutý a preverovací.

Heuristický rozhovor sa pripravuje tak, že vedúci KMF si vopred pripraví otázky, ktoré kladie deťom, aby samé na ne dávali odpovede.

Rozvinutý rozhovor je živá výmena názorov medzi členmi KMF. Vedúci im zadá otázku, okolo ktorej sa rozprúdi rozhovor, pričom sa snaží o aktívne zapojenie čo najväčšieho počtu detí do rozhovoru.

Preverovací rozhovor má za cieľ preveriť stupeň osvojenia prebraného učiva. Využíva sa napr. aj pri pohovoroch mladých filatelistov pred udelením niektorého stupňa odznaku odborných znalostí, alebo po prehliadke exponátov MF na výstavách.

Riadený rozhovor má svoj význam vtedy, ak majú členovia KMF už aspoň minimum určitých odborných znalostí a vedomostí. Vedúci musí otázky klásť v jasnej, prísnej logickej postupnosti a zabezpečovať medzi nimi vzájomné súvislosti. (Ľudovo sa hovorí “neskákať piate cez deviate”.) Aj správne určenie povahy otázok medzi nimi je dôležité, musíme si ich pripraviť vopred so zreteľom na stupeň vedomostí členov.

Zložité otázky striedame s jednoduchšími. Niektoré otázky kladieme konkrétnemu jedincovi ( v tom je pedagogické majstrovstvo, vycítiť komu), ak mu chceme dať na povzbudenie možnosť kladnej odpovede.

V záujme aktivizácie myslenia celého krúžku alebo celej skupiny detí kladieme niektoré otázky aj neadresne. K aktivizácii riadeného rozhovoru je možno použiť aj dôkaz obhajoby vlastného názoru a vyvrátenia opačného stanoviska, teda vyvolanie polemiky. Napr. zdôvodnenie zaradenie konkrétnej známky, poštovej pečiatky alebo celistvosti na albumovom liste ako dokumentácie či ilustrácie, obhájenie správne zvoleného názvu exponátu mladého filatelistu, obsahu úvodného listu v exponáte a pod.

Ukážka je najhospodárnejším spôsobom vyučovania v krúžku. Domnievam sa, že aj najčastejšie využívaným. Ukážkou vytvárame u členov KMF názorný obraz predmetu. Napr. namiesto dlhého výkladu o rôznych katalógoch známok, o ich vzhľade a ich špecifikách, ukážeme konkrétne katalógy MICHEL, POFIS, TROJAN, YVERT, ZUMSTEIN a vysvetlíme dôvody ich vydávania. Ukážka zúbkomera a jeho používanie nikdy nemôže byť nahradená slovným popisom. (Popri ukážke necháme predkladané materiály „kolovať“, ale pozor – na stratu alebo poškodenie vzácnej známky zo zbierky!!!)

Aj osobná ukážka, uskutočnená vedúcim KMF, je pre členov krúžku zdrojom vedomostí a vzorom pre napodobovanie. Ukážku v KMF však môžeme nahradiť pozorovaním výsledkov práce iných filatelistov napr. na výstave poštových známok, alebo prehliadkou zbierky vedúceho, či iného člena KF, ktoré môžu priniesť rovnaký osoh. Ak sme spokojní s ukážkou, obyčajne žiadame reprodukovať a popisovať to, čo členovia videli, aby povedali svoje dojmy, zdôverili sa so svojimi pocitmi a pod. Pre väčšiu názornosť ukážky sa často používa spôsob pozorovania dvoch odlišných prístupov činnosti. Napr. na výstave poštových známok upozorníme na spracovanie príbuzných exponátov s motívovým a tematickým poňatím, ukážeme na správny a nesprávny prístup k využitiu analogických pohľadníc, ukážku dvoch albumových listov so symetrickým a asymetrickým uložením filatelistického materiálu, ukážku listov v exponáte s nedostatočným a nadbytočným textom a pod. V činnosti krúžkov mladých filatelistov sa málo využíva ukážkové zamestnanie, cvičná hodina, prípadne jej videozáznam. Takto môžeme ukázať činnosť KMF a metodiku práce vedúceho pri preberaní určitej témy. Pred niekoľkými rokmi vzorovú hodinu v KMF v našom kraji s hospitáciou vedúcich ostatných KMF v kraji zabezpečil KMF Levice aj Kalokagatia - centrum voľného času v Trnave v spolupráci s KM ZSF.

Ďalšiu z metód, ktorú spomenieme, je cvičenie. Metódou cvičenia rozumieme niekoľkonásobné uvedomelé, stále zložitejšie opakovanie určitých postupov a činností s cieľom dosiahnutia a zdokonalenia vedomostí, zručností a návykov. Iba cvičením sa deti naučia zhotovovať výstrižky z obálok, naučia sa rysovať rámiky okolo známok a celistvostí, lepiť filatelistické nálepky, písať ručne texty, orientovať sa v katalógoch, pracovať s počítačom atď. Ihneď však zdôrazním, že sa cvičenie nesmie stať bezduchým drilom, aj keď je pravdou, že mnohonásobným cvičením a opakovaním sa niektoré činnosti zautomatizujú, ako napr. používanie pinzety.

Preto je nutnou podmienkou, aby členovia krúžku chápali zmysel cvičenia. Nemá zmysel cvičiť rysovanie rámikov okolo známok v KMF, ktorého členovia a ich vedúci sú rozhodnutí (?) nikdy nevystavovať exponáty, alebo manuálne trápiť prsty pri písaní textov pomocou šablóny tomu mladému filatelistovi, ktorý bude používať na písanie osobný počítač!

Počas priebehu cvičenia je dôležité udržovať záujem o cvičenie, napríklad kontrolnými otázkami, pochvalou, čiastkovými odmenami balíčkovým materiálom, skartom, peknou celistvosťou, príležitostnou poštovou pečiatkou alebo cieľovou prémiou (starší katalóg, ročník známok, séria známok). Cvičenie má byť pestré a má viesť k tomu, s čím sa dieťa stretá alebo môže stretnúť. Preto napr. rysujeme rámiky s rozličnými rozmermi, robíme výstrižky z celistvostí, učíme sa pripevňovať aj poštové hárčeky a celistvosti, meriame rozmer zúbkovania na rôznych známkach, určujeme katalógové čísla novších aj starších poštových známok, snažíme sa určovať tlačové techniky, určovať autorov známok, roky vydania a pod.

A na záver sme si ponechali samostatné štúdium literatúry. Odporúčame ho iba pre najvyspelejších členov KMF, spravidla iba so zapožičanou literatúrou a v prípade záujmu mladého filatelistu o určitú tému, ktorá by ostatných nezaujímala. Prípadne je samostatné štúdium určené na doplnenie znalostí, keď sme základy v krúžku už prebrali.

Z vlastnej skúsenosti viem, že deti majú sotva desatinu znalostí z filatelie vtedy, keď do KMF vstupujú. Počas návštevy krúžku sa ich vedomosti, zručnosti znásobia mnohokrát. Najviac poznatkov získajú od vedúceho, avšak svoju neoceniteľnú hodnotu majú aj tie vedomosti, ktoré deti získajú vlastným samostatným odborným štúdiom.

Samostatná práca sa realizuje napr. aj pri dokončovacích prácach na exponáte pred odoslaním na výstavu. Obyčajne vedúci pripravuje a usmerňuje deti priamo v krúžku, ale všetkým sa individuálne a s rovnakou kvalitou venovať nemôže. Rozdielnosť pováh a vôbec zručností detí vyžadujú od vedúceho, aby ich po skončení práce v KMF ďalej usmernil iba radou na ďalší postup a činnosť doma a iba málokedy možno rátať s pomocou rodičov. Za tým potom nastupuje kontrola v KMF, resp. overenie na ďalšej hodine, alebo v príslušnom stanovenom termíne.

Na tomto mieste je vhodné pripomenúť nežiadúcu a stále sa opakujúcu “šturmovčinu”, ktorá sa prejavuje napr. prepracovávaním exponátov pred konaním výstav a oneskoreným odosielaním exponátov organizačným výborom, “bifľovaním” sa otázok súťažiacimi pred konaním olympiády v krajskom alebo celoštátnom kole, na kongrese mladých filatelistov a pod.

Treba si uvedomiť, že plánovanie práce a jej ustavičná kontrola v priebehu celého školského roka je najlepšou metódou proti takýmto negatívnym prejavom činnosti, ktoré sú brzdou úspešnej práce v KMF.