Slovensko 2008 - Březen - duben

Krupina

Číslo emisie: 415
Deň vydania: 06. 03. 2008
Nominálna hodnota: T2 100 g
Rozmery známky: 23 mm x 26 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 100
Počet známok v sérii: 1
Autor výtvarného návrhu známky: Marián Čapka
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha
Technika tlače: Ofset
Náklad známok: 2 mil.
Označenie T2 100 g zodpovedá tarife pre list 2. triedy do 100 g v tuzemskom styku.

Mesto Krupina leží v Krupinskej vrchovine v nadmorskej výške 279m na pradávnej ceste spájajúcej údolie Ipľa s údolím Hrona, v širších európskych rámcoch oblasť stredného Dunaja s južným Poľskom. Počiatky trvalého osídlenia regiónu siahajú do mladšej doby kamennej a doby bronzovej. Približne od konca 5. a začiatku 6.st. sa rozhodujúcou zložkou obyvateľstva v oblasti stali Slovania, predkovia dnešných Slovákov.
Prvé písomné zmienky o regióne Krupiny pochádzajú z 12. storočia, v 13. storočí sa v dôsledku objavenia ložísk drahých kovov prisťahovali do Krupiny saskí kolonisti, ktorí priniesli so sebou nové technológie a rozvinutý systém mestského práva (tzv. Magdeburské právo). Privilégiá slobodného kráľovského mesta dostala Krupina pravdepodobne r. 1238, originálna listina sa však v dôsledku tatárskeho plienenia (1241) nezachovala. Boli obnovené kráľom Belom IV. r. 1244.
Po vyčerpaní zásob drahých kovov ešte v stredoveku mesto upadlo. Znovu nadobudlo význam po roku 1540, keď osmanskí Turci okupovali dnešné Maďarsko a Krupina prebudovaná na protitureckú pevnosť bránila od juhovýchodu prístup do oblasti bohatých stredoslovenských banských miest. Po skončení obdobia tureckých vojen a stavovských povstaní (1711) význam Krupiny opäť upadol. Nové rozvojové impulzy nastali až v druhej polovici 19.st. a najmä v 20. rokoch 20.st., keď bola Krupina napojená na železničnú dopravu. V súčasnosti je okresným mestom s prevahou strojárskeho a potravinárskeho priemyslu.
Známku tvorí pohľad na najstaršiu stavbu mesta románsko-gotický kostol Narodenia P. Márie v popredí s bránou starého opevnenia. V ľavej hornej časti je umiestnený erb mesta pôvodne z 13.st. Námetom obálky prvého dňa je unikátna stavba tzv. vartovky, strážnej a hlásnej veže z obdobia protitureckých bojov. Na pečiatke je zobrazená jedna z bášt mestského opevnenia.

Dálie - známka s prítlačovým kupónom

Číslo emisie: 416
Deň vydania: 20. 03. 2008
Nominálna hodnota: T2 50 g
Rozmery známky: 33 x 27 mm
Forma tlačového listu: UTL
Počet známok na tlačovom liste: 8
Počet známok v sérii: 1
Motív na známke: fotografia – Petr Škubal
Grafická úprava: Radka Hanečková
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha
Technika tlače: Ofset
Náklad známok: 0,5 mil.

Ústavný súd Slovenskej republiky 1993 - 2008

Číslo emisie: 417
Deň vydania: 03. 04. 2008
Nominálna hodnota: 25 Sk
Rozmery známky: 27 x 34 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 50
Počet známok v sérii: 1
Autor výtvarného návrhu známky: Štefan Kubovič
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha
Technika tlače: Ofset
Náklad známok: 1 mil.
Rok 2008 prináša vo svojej vnútornej symbolike ďalšie z ucelených výročí moderných dejín Slovenskej republiky . Patrí sem aj 15. výročie vzniku Ústavného súdu SR, ktorý v súčasnosti sídli v historizujúcej budove bývalých Jiskrových kasární v Košiciach.
Inštitúciu Ústavného súdu, ako garanta ochrany ústavnosti, zakotvila Ústava Slovenskej republiky z 1. septembra 1992. Právne podmienky pre jeho faktickú organizáciu umožnil zákon NR SR č.38/1993 a svoju činnosť Ústavný súd začal 17. marca 1993. Dnes je jedným z ťažiskových ústavných pilierov slovenskej štátnosti, právneho a demokratického statusu Slovenskej republiky .
Na poštovej známke je stvárnený motív rímskej bohyne Justície, ktorá je zaužívaným symbolom spravodlivosti väčšiny súdnych dvorov Európy už od renesancie. Námetovo vychádza z barokovej výzdoby Súdnej siene starej bratislavskej radnice od augsburského maliara 17. storočia Johanna Jonasa Drentwetta, vychádzajúceho z renesančných vzorov. Ústredným motívom na FDC je architektúra budovy Ústavného súdu v kompozícii s Archanjelom Michaelom s mečom a váhami prevzatým z nástennej maľby kostola v Kraskove, ktorý reprezentuje reinterpretáciu antických motívov kresťanskou kultúrou. Pečiatka nakoniec zobrazuje Justíciu podľa motívu rímskej mince follis z 3. – 4. storočia, nakoľko Rímske právo je základom súčasného právneho systému.
Klasické atribúty súdnej moci – váhy ako prostriedok posúdenia viny a neviny, meč ako symbol výkonu spravodlivosti a súdu sú všeobecne nadčasové. Ich stvárnenie v kompozícii s rizalitom budovy dnešného sídla Ústavného súdu SR a celkové spracovanie témy presúvajú prvky tejto nadčasovosti do našej, slovenskej súčasnosti.

Osobnosti – Eugen Suchoň

Číslo emisie: 418
Deň vydania: 17. 04. 2008
Nominálna hodnota: T2 500 g
Rozmery známky: 34 mm x 27 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 50
Počet známok v sérii: 2
Autor výtvarného návrhu známky: Peter Augustovič
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha
Technika tlače: Ofset
Náklad známok: 2,1 mil.
Prof. Eugen Suchoň (25.9.1908 Pezinok – 5.8.1993 Bratislava) – slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik, jedna z najvýznamnejších osobností zakladateľskej generácie slovenskej hudobnej moderny. Študoval na Slovensku a v Čechách hru na klavíri, kompozíciu a dirigovanie. Suchoňovo kompozičné dielo je rozsiahle, zahŕňa skladby pre sólový klavír –Baladická suita (1936), Malá suita s passacagliou (1931), Metamorfózy (1952), Toccata (1973) a Elégia (1978) – i pre rôzne komorné zoskupenia (Poeme macabre pre husle a klavír, 1963). K vrcholom jeho inštrumentálnej hudby patria Baladická suita (1936), Metamorfózy (1953), Rapsodická suita pre klavír a orchester (1965) a Symfonická fantázia na B-A-C-H pre organ, sláčiky a bicie nástroje (1971), Burleska pre husle a orchester (1933), či Fantázia pre husle a orchester (1948). Jeho skladateľské myslenie podstatne ovplyvnil a poznačil autorov živý a tvorivý vzťah k slovenskej ľudovej piesni. Eugen Suchoň venoval značnú časť tvorivých síl skladbám pre ľudský hlas, či už pre spev sólový so sprievodom klavíra, ako Bačovské piesne (1929, rev. 1985), Nox et solitudo (1932), Ad astra (1961) a Pohľad do neznáma (1978), alebo aj pre hlas, zbor a orchester (Žalm zeme podkarpatskej, 1938). Vyvrcholením Suchoňovej kompozičnej práce sú jeho javiskové diela, z ktorých najvýznamnejšie sú opera Krútňava (1949) a hudobná dráma Svätopluk (1960). Obe vychádzajú – každá iným spôsobom – námetom aj hudobne z domácej, slovenskej a slovanskej tradície hudobnej reči, pričom Suchoňov kompozičný rukopis, ako aj morálne a etické posolstvo diel, možno v kontexte súdobej európskej hudby chápať ako moderné. Eugen Suchoň je zakladateľom modernej slovenskej opery. Bol držiteľom viacerých ocenení, v roku 1958 mu bol udelený titul národný umelec. Nezanedbateľná je Suchoňova pedagogická a teoretická činnosť, s ktorou úzko súvisia aj jeho knihy, napríklad opakovane vydávaný bestseller Stručná náuka o hudbe (1962, spolu s M. Filipom). Teoretická práca prof. Suchoňa vyvrcholila knihou Akordika – Od trojzvuku po dvanásťzvuk (1979). V kontexte dejín slovenskej hudby a opery, ako aj slovenskej hudobnej kultúry, hudobnej pedagogiky a humanizmu, má dielo Eugena Suchoňa nezastupiteľné miesto.

Osobnosti – Maša Haľamová

Číslo emisie: 419
Deň vydania: 17. 04. 2008
Nominálna hodnota: T1 100 g
Rozmery známky: 27 mm x 34 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 50
Počet známok v sérii: 2
Autor výtvarného návrhu známky: Katarína Slaninková
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha
Technika tlače: Ofset
Náklad známok: 2,3 mil.
Najvýznamnejšia slovenská poetka prvej polovice 20. storočia, autorka kníh pre deti, prekladateľka. Narodila sa v rusofilsky orientovanej rodine turčianskeho šafraníka. Po gymnaziálnych štúdiách v Martine a Bratislave maturovala na bratislavskej obchodnej akadémii. Absolvovala tiež kurz francúzštiny na Sorbonne v Paríži. Pri liečbe pľúcnej choroby v Tatrách sa zoznámila s českým charizmatickým básnikom J. Wolkrom (1900 – 1924), ktorého osud i tvorba ovplyvnili jej básnické začiatky. Tu sa tiež zoznámila so svojím budúcim manželom MUDr. Pullmanom, s ktorým po svadbe žila na Štrbskom Plese až do manželovej smrti v r. 1956 a tiež v Tatrách pracovala ako úradníčka v prijímacej kancelárii sanatória v Novom Smokovci. Bola vynikajúcou lyžiarkou, v r. 1935 dokonca pôsobila na majstrovstvách sveta na Štrbskom Plese ako rozhodkyňa. Po manželovej smrti pracovala ako redaktorka v Martine a až do dôchodku vo vydavateľstve Mladé letá v Bratislave, kde aj zomrela. Pochovaná je však na Národnom cintoríne v Martine. Jej poézia je plná jemnosti, dievčenskej a ženskej krehkosti a nehy, časté sú aj ľúbostné a baladické motívy, spojené s obrazmi prírody, najmä tatranskej. V básnickej prvotine Dar (1928) dominuje slovo „láska“, v druhej knižke Červený mak (1932) už je to slovo „srdce“. Tretiu básnickú zbierku publikovala až po dlhej odmlke, vyrovnávala sa v nej so smrťou milovaného manžela – Smrť tvoju žijem (1966). Jej básne boli preložené do 9 jazykov, slovenskí skladatelia viaceré básne zhudobnili. Na FDC je motív stromu s korunou v tvare srdca, odrážajúci vrúcny básnický naturel poetky a na pečiatke motív holubice, symbolizujúci krehkosť a čistotu jej básnickej tvorby.

Technické pamiatky – Hasičská technika, Štvorkolesová ručná striekačka 1872

Číslo emisie: 420
Deň vydania: 30. 04. 2008
Nominálna hodnota: T1 500 g
Rozmery známky: 44,4 mm x 26,5 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 50
Počet známok v sérii: 2
Autor výtvarného návrhu známky: Igor Benca
Rytec známky: Rudolf Cigánik
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha
Technika tlače: Rotačná oceľotlač v kombinácii s hĺbkotlačou
Náklad známok: 2 mil.
Striekačku možno použiť na štvorkolesovom voze alebo aj ako prenosnú. Podľa ilustrovaného cenníka výrobkov továrne na striekačky, čerpadlá a hasičské náradie R. A. Smekala pri Prostějove na severnej Morave bola skonštruovaná v roku 1872. Je uložená na železnom ráme s plošinou, na ktorej sú primontované držiaky na savice a žŕdky, predné a zadné sedadlá, stúpadlá, dvojkolesový naviják na hadice, skrinka na náradie a brzda na oboch zadných kolesách. Bola vyrábaná s podvozkom s perami a bez pier. Predná os so svorníkom sa dá otočiť o 360 stupňov. Nádrž na vodu je zo štajerského plechu a je upevnená na ploche rámu. Sacie hrdlo má uložené na pravej strane a výtlačné na ľavej strane. Vzduchotlaková nádoba (veterník) je z medeného plechu. Nad ním je umiestnená dvojramenná páka s ojnicami. Tento model striekačky bol vyrábaný s priemerom valcov 100, 110 a 125 mm. Prvú štvorkolesovú striekačku firma vyrobila v roku 1858 a v roku 1881 prvú českú parnú striekačku pre hlavné mesto, Prahu.
Rodinná firma Smekal patrí medzi najznámejších výrobcov hasičskej techniky, náradia a ďalších hasičských potrieb nielen v rámci Čiech, ale aj bývalého Rakúsko-Uhorska. Postupnou modernizáciou svojich výrobkov dokázala od roku 1820 úspešne konkurovať a presadiť sa až do 40. rokov 20. storočia. O prosperovanie závodov sa výraznou mierou pričinil technicky a obchodne talentovaný Raimund August Smekal (1863 – 1937). Jej výrobné závody sa nachádzali v Čechách pod Kosířem, Prahe na Smíchove a v Slatiňanoch. Svoje predajne a servis mala aj vo Viedni, v Zabregu (Chorvátsko), Turčianskom sv. Martine a na iných miestach.

Technické pamiatky – Hasičská technika, F. Seltenhofer 1880

Číslo emisie: 421
Deň vydania: 30. 04. 2008
Nominálna hodnota: T2 1000 g
Rozmery známky: 44,4 mm x 26,5 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 50
Počet známok v sérii: 2
Autor výtvarného návrhu známky: Robert Brun
Rytec známky: Rudolf Cigánik
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha
Technika tlače: Rotačná oceľotlač v kombinácii s hĺbkotlačou
Náklad známok: 0,6 mil.
Okrem transportu ručným ťahaním je uspôsobená aj na konský záprah. Na plošine má uloženú železnú nádrž na vodu, kováčsky ukutú dvojramennú páku, prúdnicu a nádobu na náradie. Jej výtlak predstavuje 140 – 160 litrov za minútu, dostrek 24 – 26 metrov. Obslužný personál tvorí 6 osôb.
Najstaršiu továreň na hasičské náradie v Maďarsku v Šoproni (Ödenburg) založila v roku 1816 rodinná dynastia Seltenhoferovcov. Jej štyri generácie (všetci s krstným menom Fridrich) dokázali udržať výrobný program firmy až do konca druhej svetovej vojny. Bol postavený na technickej a remeselnej kvalite, veľkom odbyte, nízkych cenách a výhodných splátkach pre obce a spolky. Kvalitou a remeselným vyhotovením dokázali konkurovať i na medzinárodnej úrovni. Už v roku 1869 obdržala továreň titul „cisárskeho a kráľovského dvorného dodávateľa“, cisár František Jozef im prepožičal zlatý záslužný kríž s korunou a rytierskym krížom. Širokú škálu výrobkov prezentuje firemný katalóg z konca 90. rokov 19. storočia, kde je uvedený zoznam 36 hasiacich strojov. V roku 1897 eviduje továreň už 4071 vyrobených strojov. Za účelom ich rozširovania na území bývalého Rakúsko-Uhorska zriaďuje svoje pobočky v Budapešti. Firma si sama konštruuje pojazdné striekačky a dáva ich patentovať. Pokrok vo výrobe sa prejavil v rámoch vozov, kde drevo vystriedalo kujné železo, vodné nádrže boli zo štajerského plechu a valce z najlepšieho bronzu. Všetky tlakové vývody každej striekačky boli opatrené závitmi predpísanými tzv. Maďarskou závitovou normou. Striekačky s priemerom valcov do 100 mm mali medenú veterníkovú a vákuovú nádobu. Vozy boli vybavené sacími hadicami, konopnými hadicami, prúdnicami z medi, kľúčmi, kladivami, kanvičkami na olej a pod.

Autor: Slovenská pošta | 9. 8. 2008